Založ si blog

Rómska problematika -4- Nezamestnanosť

Rómska problematika -4- Nezamestnanosť:

O príčinách vysokej nezamestnanosti Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev (SVS), sa už napísalo veľa seriózneho, ako aj veľa nezmyslov. Podstatne menej o tom, čo treba urobiť, aby Rómovia začali pracovať. Preto sa zameriam hlavne na konkrétne opatrenia a aktivity, ktoré pomôžu vytvárať prácu a pracovné miesta pre Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev (SVS). Prečo sa týmto problémom treba zaoberať, nemusím hádam rozsiahlo vysvetľovať. Podľa rôznych odborných štúdií, nezamestnanosť Rómov nás stojí veľmi veľké peniaze. Ročne stráca Slovensko, z dôvodu takmer 100 %-nej nezamestnanosti Rómov z SVS, miliardy EUR. To je už poriadny dôvod zaoberať sa týmto problémom a riešiť ho.

Všeobecné príčiny vysokej nezamestnanosti na Slovensku, všetci poznáme. Sú to najmä vysoké odvody, vysoká minimálna mzda, chýbajúce diaľnice, slabá vymožiteľnosť práva, korupcia,…Tieto všeobecné príčiny ovplyvňujú  nezamestnanosť, ale hlavne majoritného obyvateľstva. Na vysokú, takmer  100%-nú nezamestnanosť Rómov, majú podstatný vplyv najmä tieto tri základné príčiny:

A/ Nízke vzdelanie – negramotnosť: Pokiaľ občan chce pracovať a dobre zarábať, potrebuje vzdelanie a kvalifikáciu. Práce pre nekvalifikovanú, alebo negramotnú silu je v súčasnom svete veľmi málo a je slabo platená.

B/ Zle nastavený sociálny systém: Náš súčasný sociálny systém má dve zásadné chyby. Prvá zásadná chyba – poskytuje sociálne dávky bez protihodnoty. To znamená, za poberanie sociálnych dávok nevyžadujeme, aby občan odpracoval nejaké hodiny v prospech obce, mesta, alebo štátu. Načo by si hľadal prácu a išiel pracovať, keď dostáva peniaze za nič-nerobenie? Druhá zásadná chyba – sociálny systém je nastavený tak, že doslova núti chudobných nepracovať. Neoplatí sa im hľadať si prácu, pretože v prípade, že začnú legálne pracovať, aj keď za minimálnu mzdu, drasticky prídu o sociálne dávky. Preto je lepšie a jednoduchšie nerobiť, poberať sociálne dávky a prípadne, popri poberaní sociálnych dávok pracovať načierno, alebo kradnúť.

C/ Lokality obývané Rómami: Prevažná väčšina Rómov z SVS, žije na severovýchode a juhovýchode Slovenska, kde je pracovných príležitostí veľmi málo. Tam má problém zohnať si prácu aj vzdelaný gadžo, nie to ešte nevzdelaný a negramotný Róm.

Čo konkrétne treba urobiť?  Pravičiar – ideológ, povie: „Upravíme sociálne zákony, zrušíme minimálnu mzdu a trh všetko vyrieši.“ Ľavičiar – ideológ, zakontruje: „Žiadne zmeny v sociálnom systéme, žiadne rušenie minimálnej mzdy. Vytvoríme sociálne podniky, silný sociálny štát sa predsa postará.“ Keďže nevyznávam ani jednu krajnosť a snažím sa pozerať na svet bez ideologických klapiek na očiach, myslím si, že pravda je niekde uprostred. Rómsky problém je tak závažný a nezamestnanosť Rómov tak alarmujúca, že sú potrebné opatrenia tak pravicového, ako aj ľavicového charakteru.

Konkrétne opatrenia možno rozdeliť do troch oblastí:

1/ Vzdelávanie Rómov

2/ Opatrenia legislatívno-organizačného charakteru

3/ Opatrenia investičného charakteru

1/ Vzdelávanie Rómov: Vzdelávanie Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev považujem za hlavný kľúč k tomu, aby Rómovia mohli získať dobré zamestnanie a rómsky problém prestal existovať.  Je to tak zásadná a dôležitá problematika, že si zaslúži samostatnú kapitolu. Preto vzdelávanie Rómov nebudem v tejto kapitole rozoberať.  Kapitolu o vzdelávaní Rómov napíšem ako ďalšiu v poradí.

2/ Opatrenia legislatívno-organizačného charakteru, ktoré budú mať priaznivý vplyv na zníženie nezamestnanosti Rómov, navrhujem tieto:

2-1/ Zavedenie Sociálneho pracovného pomeru: Prvú zásadnú chybu nášho sociálneho systému (za poberanie sociálnych dávok nevyžadujeme protihodnotu), sa v súčasnosti snažíme korigovať pomocou aktivačných prác, čo je síce chvályhodné, ale nedostatočné. Na odstránenie tejto chyby, ktorá má  veľký vplyv na nezamestnanosť Rómov, si myslím, že je potrebný oveľa premyslenejší systém vo forme Sociálneho pracovného pomeru. Sociálny pracovný pomer by bol nový pojem, definovaný v Zákonníku práce. Bol by to pracovný pomer medzi občanom a mestom/obcou, na znížený počet pracovných hodín a na prevádzanie definovaných prác v prospech obce, mesta, alebo štátu. Odmenou za túto vykonanú prácu by bol finančný príjem od štátu vo forme sociálnych dávok. Fungovalo by to tak, že ak občan nemá, alebo stratí prácu, príde sa zaevidovať na mestský, alebo obecný úrad. Obec/mesto ho povinne príjmu do sociálneho pracovného pomeru. Prvých 6 mesiacov mu dá obec/mesto pokoj, aby mal čas hľadať si novú prácu. Po šiestich mesiacoch bez práce, bol by občan povinný pracovať v prospech mesta, obce ako jej zamestnanec s osobitným štatútom.(vymedzený okruh prác, znížený počet pracovných hodín, účasť na krátkych školeniach). Napríklad, týždenne by musel odpracovať pre obec/mesto 20 hodín. Z toho by boli 4 hodiny povinná účasť na pravidelných pondelkových, alebo utorkových školeniach a 16 hodín (2×8 hodín) by bola práca. Zametanie a čistenie chodníkov, ciest, brehov potokov a riek, úprava verejnej zelene, verejných priestranstiev, odhadzovanie snehu, zber odpadu, likvidácia čiernych skládok v katastri obce/mesta, starostlivosť a dozor nad detskými ihriskami… Zoznam prác by bol zákonom presne definovaný tak, aby sa sociálny pracovný pomer nedal zneužívať, nenahrádzal riadne zamestnanie a nelikvidoval komerčné spoločnosti. Denne by sa hodnotila dochádzka do práce, ako aj pracovný výkon. Výkazy o dochádzke do práce, odpracované hodiny a hodnotenie pracovného výkonu by mestský/obecný úrad spracoval a poslal na Sociálnu poisťovňu. Sociálna poisťovňa, na základe spracovanej dochádzky a pracovných výkazov vyplatí, alebo nevyplatí, prípadne bude krátiť občanovi v sociálnom pracovnom pomere, jeho mzdu – sociálne dávky. Od prác by boli oslobodené matky starajúce sa o deti do troch rokov, a nemocní  občania. Výhoda tohto opatrenia, oproti aktivačným prácam, bude v tom, že odbremení obce/mestá od zháňania peňazí na aktivačné práce, systém bude jednotný na celom Slovensku, ľahko kontrolovateľný pomocou pracovníkov Sociálnej poisťovne a Inšpektorátu práce. Systém nebude až tak podliehať ľubovôli miestnych starostov, primátorov a poslancov, ako dnešné aktivačné práce. Pomocou jednotných pravidiel hodnotenia dochádzky a výkonu bude tento systém odolný proti obchádzaniu a zneužívaniu, elegantne sa dá vyriešiť súbeh sociálneho pracovného pomeru a krátkodobých brigád ako aj iných zamestnaní. Mestá/obce, za štátne peniaze, získajú pracovnú silu na to, aby si v mestách udržiavali poriadok, a HLAVNE, občan nestratí pracovné návyky. Zároveň, presun kompetencií v oblasti práce na obce a mestá, umožní zrušiť súčasné úrady práce. Časť úradníckych pracovných miest sa presunie na vidiek. Štát síce ušetrí na zrušených úradoch práce, ale bude povinný kompenzovať zvýšené náklady mestám a obciam. Som presvedčený, že zavedenie Sociálneho pracovného pomeru by viedlo k väčšej čistote a poriadku v mestách a obciach, k výchove a k zlepšovaniu pracovných návykov rómskej populácie, k zníženiu čiernej práce, ako aj k vyššej aktivite pri hľadaní riadneho, legálneho zamestnania.

2-2/ Súbeh sociálnych dávok a mzdy: Druhá, zásadná chyba nášho sociálneho systému, ktorá bráni zamestnávaniu Rómov z SVS, je to, že ak občan získa legálnu prácu, drasticky sa mu znížia, alebo príde o celé sociálne dávky. To núti chudobných Rómov nepracovať. Boli by predsa padlí na hlavu, ak by mali pracovať a dostali by približne tie isté peniaze, ako keď budú sedieť doma a poberať sociálne dávky. Riešením je úprava sociálneho systému tak, aby sa  sociálne dávky znižovali pozvoľna, postupne. Čím vyšší príjem bude občan mať, tým menšie sociálne dávky bude dostávať. Ale, musí sa to diať pozvoľna. Tým sa odstráni veľká bariéra, ktorá bráni hľadať si prácu nízko kvalifikovaným, alebo nekvalifikovaným občanom, ktorých plat sa bude vždy pohybovať niekde na úrovni minimálnej mzdy. Aké je riešenie? Niektoré politické strany ponúkajú riešenia. Strana Sloboda a Solidarita navrhuje a presadzuje Odvodový bonus, strana SDKU navrhuje tzv. medzi-trh práce. Aj keď mám voči Odvodovému bonusu určité výhrady, musím uznať, že je to dobrý systém na to, aby vznikali nové, nízko platené pracovné miesta a zvýšila sa zamestnanosť nízko kvalifikovanej a nekvalifikovanej pracovnej sily.

Tieto dve legislatívno-organizačné opatrenia významnou mierou prispejú k zvýšeniu zamestnanosti nízko kvalifikovanej a nekvalifikovanej sily. ALE, vzhľadom na polohu lokalít, kde prevažná väčšina Rómov z SVS žije (východné Slovensko) a kde zohnať prácu má problém aj vzdelaný človek, nie to ešte nevzdelaný Róm, je potrebné, zároveň investovať finančné zdroje do vytvárania pracovných miest v týchto lokalitách. To znamená, najmä na vidieku v Bansko-Bystrickom, Košickom a v Prešovskom kraji. Je to podobné, ako s lákaním zahraničných investícií na Slovensko. Tiež musíme vytvoriť vhodné legislatívne, pro-podnikateľské prostredie a zároveň, musíme investovať do výstavby diaľnic, priemyselných parkov a vzdelania budúcich zamestnancov, aby tie zahraničné investície reálne prichádzali a nezamestnanosť klesala. Preto, aby rómska nezamestnanosť začala reálne klesať, treba vytvoriť vhodné legislatívne prostredie (odstránenie chýb v sociálnom systéme) a zároveň, musíme investovať:

3/ Opatrenia investičného charakteru, ktoré v kombinácii s vhodnými legislatívnymi opatreniami, pomôžu vytvoriť dostatok pracovných príležitostí pre nízko kvalifikovanú a nekvalifikovanú pracovnú silu na vidieku. Najmä v Bansko-Bystrickom, Košickom a v Prešovskom kraji:

3-1/ Mikropôžičkový program: pre Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev: Začnem históriou. V roku 1976 univerzitný profesor Muhammad Yunus začal v Bangladéši pomocou svojej metodiky, poskytovať drobné pôžičky chudobným a nevzdelaným vidiečanom. Ľuďom, ktorí nemali absolútnu šancu požičať si peniaze v nejakej serióznej banke. Jedine u úžerníkov. Metodika sa osvedčila, mikropôžičkový program sa úspešne rozbehol. Neskôr sa profesor Yunus stal zakladateľom Grameen banky, ktorá sa výlučne zamerala na poskytovanie mikropôžičiek pre najchudobnejšie vrstvy v Bangladéši. Tento projekt je veľmi úspešný. Funguje už viac ako tridsať rokov, rozšíril sa do viacerých krajín sveta, ako účinný prostriedok na boj proti chudobe a úžerníkom. Cieľom týchto mikropôžičiek je vytvoriť podmienky na podporu samostatnej zárobkovej činnosti v oblasti chudobného vidieka, ako aj zabrániť úžerníkom zneužívať chudobných a nevzdelaných vidiečanov. V roku 2006 bola profesorovi Yunusovi udelená Nobelova cena za mier. Bolo to ocenenie jeho práce, práce Grameen banky, ako aj uznanie jeho tvrdenia, že chudoba je hrozbou pre mier. Som presvedčený, že podobnú Grameen banku a mikropôžičkový program pre Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev, by sme potrebovali aj na Slovensku. Metodika je dlhodobo overená, určite by dobre fungovala aj na Slovensku. Založenie a počiatočný kapitál takejto banky by mal zabezpečiť štát, v spolupráci s vybranou komerčnou bankou/bankami, prípadne inými súkromnými investormi.  Štát by si mal udržať v takejto banke väčšinu – 51% akcií. Z toho dôvodu, aby sa predmet podnikania nezvrtol smerom k iným, výnosnejším aktivitám, než je poskytovanie drobných mikropôžičiek pre najchudobnejších.

3-2/ Chránené dielne a pracoviská: Asi všetci poznáme. Uľahčujú zamestnávanie znevýhodnených občanov. Bez nich, by mnoho telesne, ako aj duševne postihnutých občanov nemalo šancu sa zamestnať a robiť zmysluplnú prácu. Navrhujem, aby štatút chránených dielní a pracovísk bol rozšírený aj na zamestnávanie Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev. Aspoň na určitú, obmedzenú dobu. Myslím si, že by sa nielen uľahčilo zamestnávanie Rómov z SVS, ale aj zlegalizovalo množstvo čiernej práce, ktorú dnes vykonávajú.

3-3/ Výstavba a prestavba bývania pre najchudobnejšie vrstvy: Rómsky problém, ktorí tu máme, môže paradoxne priniesť na Slovensko veľa pracovných príležitostí pre stavebné firmy, ako aj samotných Rómov. Potrebujeme predsa vyriešiť aj otázku ich bývania. Nebudem zachádzať do podrobností. O problematike bývania Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev a návrhoch, ako to riešiť, som písal v predchádzajúcej kapitole.  Stručne len zhrniem, že výstavba bývania a komunitných centier pre Rómov za peniaze Európskej únie, môže priniesť, najmä na východné Slovensko, množstvo práce v stavebníctve, ako aj zlepšiť finančné príjmy miest a obcí. Viac informácií – v kapitole: Rómska problematika –3– Bývanie.

3-4/ Protipovodňová ochrana územia:  Súčasná vláda prehodnotila protipovodňovú ochranu a vsadila na prevenciu pred povodňami. To znamená, na revitalizáciu krajiny, na zadržiavanie dažďovej vody v mieste jej dopadu, jej pomalé vsakovanie a pomalý odtok do korýt potokov a riek s cieľom, vyhnúť sa tak lokálnym a rýchlym záplavovým vlnám. Úpravy terénu v obecných, alebo mestských katastrálnych územiach, môžu poskytnúť tisícky pracovných miest pre nízko kvalifikovanú silu na dlhé roky. Je to výborná myšlienka. Treba usilovať o to, aby sa tento program dal financovať nielen z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale aj z Európskych fondov. Dúfam, že neostane len pri pekných zámeroch, ale že sa tento projekt aj úspešne rozbehne a bude aj  dôsledne realizovaný.

3-5/ Pomocné policajné hliadky: Kriminalitu v lokalitách obývanú Rómami, ale nielen tam, možno znížiť aj pomocnými policajnými hliadkami. Pomocné policajné hliadky by tvorili občania pomáhajúci mestským, alebo štátnym policajtom pri pochôdzkach, hliadkovaní, kontrolách a udržiavaní poriadku. Dnes bežnú policajnú hliadku v teréne, tvoria dvaja policajti. S pomocnými policajnými hliadkami by sa počet hliadok mohol významne rozšíriť. Hliadku by tvoril jeden policajt a dvaja, až traja pomocníci. Ich výstroj by pozostávala z reflexnej vesty – riadne označenej, mali by vysielačky, alebo píšťalky. Neboli by ozbrojení, mali by jedine obušky, alebo spreje. Hliadkovať a kontrolovať by mohli výlučne v prítomnosti policajta. Prešli by krátkymi školeniami, platení by boli len od počtu odpracovaných hodín v hliadke. Tí, ktorí by sa v týchto hliadkach osvedčili, mali by možnosť zvyšovať si vzdelanie, diaľkovo študovať a stať sa postupne riadnymi policajtmi, pokiaľ by o to mali záujem. Za pomerne malé peniaze by sa dal významne rozšíriť počet policajných hliadok v našich obciach a mestách a tak zvýšiť bezpečnosť občanov a majetku. V hliadkach by sa mohlo zamestnať  mnoho slušnejších Rómov z SVS, ako aj občanov, ktorí by si chceli privyrobiť pomocnou prácou pre políciu. Viedlo by to tiež k vzdelávaniu množstva Rómov, s perspektívou riadneho zamestnania. Ak by sme pomocné hliadky postavili tak, aby sme 24 hodín denne, 7 dní v týždni mali v teréne o tisíc chlapov viac, ako dnes, prinieslo by to prácu minimálne 4 až 5 tisícom občanov. Pokiaľ by nás hodina v hliadke stála napríklad 2 EUR/hod., celkové ročné náklady by sa vyšplhali asi na 17 miliónov EUR. Ak by si tieto náklady podelili medzi sebou štát, kraje a obce (1/3 štát, 1/3 – osem krajov a 1/3 obce a mestá), nebol by to tak drastický zásah do ich rozpočtov. Zisk by bol významný. Zvýšila by sa bezpečnosť v mestách a obciach, zamestnalo by sa 4 až 5 tisíc občanov, znížili by sa vyplácané sociálne dávky. Možno je namieste tiež otázka, či by nebolo možné financovať prevádzku týchto pomocných hliadok z fondov Európskej únie vyčlenených na rómsku problematiku.

3-6/ Poľnohospodárstvo: Zamestnávalo pred revolúciou veľké množstvo Rómov. Pracovali najmä na štátnych majetkoch, ako chovatelia a kŕmiči pri chove ošípaných, hovädzieho dobytka,…V súčasnosti máme na vidieku  množstvo zanedbanej poľnohospodárskej pôdy, ako aj lúk a pasienkov. Na juhovýchode a severovýchode Slovenska máme množstvo nezamestnanej nízko kvalifikovanej pracovnej sily. Zároveň, na Slovensko sa dováža napríklad: veľké množstvo kvetín z Holandska, množstvo dotovanej bravčoviny a hovädziny zo západnej Európy. Asi by stálo za to, vypracovať schému, ktorá vhodne prepojí napríklad: potreby a záujmy predajcov kvetín a pestovanie kvetín pri rómskych osadách, alebo záujmy spracovateľov mäsa a chov hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných za pomoci rómskych chovateľov na zanedbaných pasienkoch a lúkach.

3-7/ Lesníctvo: je tiež tradičné odvetvie, v ktorom Rómovia kedysi hodne pracovali. Možnosti a príležitosti vidím v ich zamestnaní pri čistení lesa, pri ťažbe dreva a výrobe štiepky, ale najmä v zalesňovaní, vo vysádzaní nových sadeníc v lesoch a na nevyužívanej pôde. Veľa práce by mohli priniesť nové lesné škôlky v blízkosti rómskych osád, kde by Rómovia  dopestovávali sadenice drevín, určené na výsadbu lesov a na export. Plantáže a pestovanie  rýchlorastúcich drevín na výrobu štiepky, by pomohli Rómom, legálne získať drevo pre vlastnú potrebu na kúrenie. Časť dreva by spotrebovali pre seba na kúrenie, časť by predali miestnym odberateľom a zarobili tak nejaké peniaze.

Samozrejme, je to debata na dlhé hodiny, ako naštartovať zamestnávanie Rómov v lesníctve a poľnohospodárstve, prípadne, ako naštartovať ich podnikanie v týchto odvetviach. Všetko je to len o tom, aby kompetentní chceli. Ja vidím riešenie v obecných podnikoch a v komunitných centrách, ktoré by mali v prenájme pôdu v okolí rómskych osád, a pre Rómov by hľadali a dohadovali  aj práce v lesoch. Na prenajatej pôde by hospodárili a časť svojho zisku by rozdeľovali medzi Rómov, ktorí sa na vykonaných prácach podieľali (podielový systém odmeňovania). Zvyšok zarobených peňazí by išiel na rozvoj obecného podniku, alebo komunitného centra, ako aj na vzdelávacie, kultúrne, športové aktivity,…pre rómsku komunitu v obci. Riešenie je tiež aj v podpore podnikania samotných Rómov, pomocou mikropôžičkového programu.

3-8/ Výroba bioplynu a kompostu: Na Slovensku máme výborné podmienky na rozvoj výroby bioplynu a kompostu. Bioplyn je zmes plynov, vznikajúca pri rozklade biologického odpadu (záhradný, kuchynský, potravinársky, kanalizačné splašky, hnoj, hnojovica, biomasa z polí a lesov,…) Význam bioplynu je v tom, že obsahuje vysoký podiel metánu. Po oddelení nežiaducich prímesí, ostane z bioplynu v podstate len metán, čo je vlastne zemný plyn. Odpad z výroby bioplynu je zas veľmi dobrá surovina na výrobu kompostu – kvalitného organického hnojiva. Bioplyn sa po vyčistení využíva tromi spôsobmi: Prvý spôsob – spaľovanie v kogeneračných jednotkách, pri výrobe elektrickej energie a tepla. Je to investične náročné. Vhodné pre veľké bioplynové stanice a silných investorov. Druhý spôsob, je využitie bioplynu ako pohonnej hmoty pre autobusy mestskej hromadnej dopravy (vo Švédsku). Tretí spôsob je jeho dodávanie – natláčanie do existujúcej rozvodnej siete zemného plynu (Nemecko, Rakúsko, Švédsko,..). Využitie bioplynu, ako pohonnej hmoty pre autobusy mestskej dopravy, je skôr pre veľké mestá. Naopak, pre menšie mestečká, obce, ale aj poľnohospodárske farmy je zaujímavé využitie bioplynu formou predaja vyčisteného bioplynu do  existujúcej rozvodnej siete zemného plynu. Predaj – natláčanie upraveného bioplynu do existujúcich rozvodov zemného plynu, vyžaduje najmenšie investície a je ekonomicky výhodný aj pre pomerne malé bioplynové stanice. Na Slovensku máme širokú rozvodnú sieť zemného plynu. Plynofikovaných je viac ako 2 200 obcí a miest Slovenska. Máme dostatok komunálneho bio-odpadu, dostatok zanedbanej pôdy – polí, lúk a pasienkov. Máme prebytok lacnej pracovnej sily, ktorá by mohla zbierať, kosiť, zvážať, alebo aj pestovať biomasu, ako vstupnú surovinu pre výrobu bioplynu, ktorý by sa dodával – natláčal, do plynovej siete. Som presvedčený, že na Slovensku, v každej plynofikovanej obci by mohla stáť aspoň jedna menšia bioplynová stanica a kompostáreň, na likvidáciu biologického odpadu. Pri zbere a zvážaní bio-odpadov a biomasy pre výrobu bioplynu a kompostu, by sa mohli na vidieku zamestnať tisícky nízko kvalifikovaných pracovníkov, tisícky Rómov z SVS. Význam by bol veľký. Vyriešili by sme likvidáciu komunálneho bio-odpadu, využila by sa zanedbaná pôda na zber a pestovanie biomasy – vstupnej suroviny pre výrobu bioplynu a kompostu. Zamestnali by sme tisícky Rómov. Celý systém by bol financovaný z poplatkov za likvidáciu bio-odpadu, z tržieb za predaj bioplynu, tržieb za predaj kompostu – organického hnojiva. Samozrejme, je potrebné odpovedať na veľa technických a ekonomických otázok spojených s rozbehom takéhoto projektu. Som však presvedčený, že keď sa chce, tak sa dá. Dá sa vyriešiť aj financovanie počiatočných investícií, aj technické problémy. Máme dostatok poznatkov z Európy, kde je výroba bioplynu veľmi rozšírená, máme vedecké pracoviská na našich univerzitách, ktoré sa zaoberajú splynovaním biomasy a s tým súvisiacich problémov.

3-9/ Zber a triedenie komunálneho odpadu: Dnešný systém zberu a ukladania komunálneho odpadu možno označiť za centralizovaný. Raz za týždeň prídu do obce, alebo mesta veľké, špecializované autá a zozbierajú odpad zo sudov a kontajnerov. 20% tohto odpadu sa vytriedi a použije ako druhotné suroviny, ale 80% tohto odpadu skončí na obrovských skládkach. Odpad sa preváža na veľké vzdialenosti a čo je najhoršie, systém nie je solidárny. Väčšia časť obyvateľstva si rieši svoje problémy s odpadmi na úkor menšej časti obyvateľstva, ktorá má tú smolu, že má v blízkosti svojich obydlí, vyhovujúce miesto pre obrovské skládky. Myslím si, že pre menšie mestečká a obce na vidieku, by bol vhodnejšídecentralizovaný systém. Princíp by bol ten, že tam, kde odpad vznikol, tam sa aj musí spracovať. V menších mestečkách a hlavne v obciach, by obyvatelia obce ukladali a separovali odpad do fóliových vriec, rôznej farby. Ušetria sa tak náklady za vybavenie a používanie sudov a kontajnerov. Raz týždenne, by pracovníci v Sociálnom pracovnom pomere obišli obec s traktorom a vlečkou, zozbierali a nahádzali by vrecia s odpadom na vlečku a doviezli by ich na zberný dvor obce. Ušetria sa tak náklady za drahé, špecializované nákladné autá. Na zbernom dvore by bol tento odpad miestnou – nízko kvalifikovanou silou hneď vytriedený. Bio-odpad by putoval na výrobu bioplynu a kompostu, ostatný komunálny odpad by bol roztriedený na druhotné suroviny (kovy, plasty, papier, kartóny, sklo,…) – speňažiteľné na trhu. To, čo by sa nedalo vytriediť, alebo speňažiť, poslúžilo by ako palivo v miestnej mini-spaľovni (mini-elektrárni), kde by sa komunálny odpad miešal s hlavným palivom – biomasou. Miestna mini-spaľovňa (mini-elektráreň), by vyrábala teplo, ktorú by obec spotrebovala na vykurovanie obecných budov (obecný úrad, škôlka, škola,..), alebo by sa vyrobené teplo využívalo pre potrebné ohrievanie kompostu, na sušenie biomasy, vysúšanie odpadu,… Zároveň, časť vyrobeného tepla (vo forme vodnej pary), by slúžila na výrobu elektrickej energie, pomocou parného stroja, ktorého výkon by sa pohyboval v intervale: desiatky a stovky kilowattov. Záviselo by na tom, aká veľká je mini-spaľovňa (mini-elektráreň). Elektrickú energiu by obec spotrebovala pre vlastnú potrebu, alebo predávala do verejnej elektrickej siete. Na skládky by sa vyvážal len nespáliteľný a nepotrebný komunálny odpad, ako aj popol z miestnej mini-spaľovne (mini-elektrárne). Tento systém by vytvoril tisícky pracovných miest pre nízko kvalifikovanú a nekvalifikovanú pracovnú silu, najmä na vidieku. Podstatným spôsobom by zvýšil separovaný zber a využitie odpadov. Vyrobené komodity, to znamená – druhotné suroviny, teplo a elektrická energia by priniesli, alebo ušetrili obci nemalé finančné prostriedky.

Je to utópia, alebo sen? Áno, zatiaľ je to sen. Mali by sme však o realizáciu tohto sna usilovať. Mali by sme usilovať, aby v každej mestskej štvrti, v každej väčšej obci, bol zberný dvor na zber a triedenie odpadu, malá bio-plynová stanica na výrobu bioplynu, kompostáreň na výrobu kompostu, a mini-spaľovňa, ktorá produkuje teplo a elektrickú energiu. Tieto investície by využívali miestne zdroje a najmä, vytvorili by na vidieku tisícky pracovných miest pre nezamestnaných občanov s nízkou, alebo žiadnou kvalifikáciou, pre tisícky Rómov z SVS.

Financovanie zberných dvorov, bioplynových staníc, kompostární a mini-spaľovní: Pri týchto investíciách potrebujeme prefinancovať za A/ počiatočnú veľkú investíciu na výstavbu a vyriešiť za B/ financovanie prevádzky týchto investícií.

A/ Počiatočné investície (náklady na výstavbu): V súčasnosti, môžu obce, mestá, ale aj súkromný sektor využívať na budovanie týchto zariadení zdroje zo štátneho rozpočtu, recyklačného fondu, ale najmä z eurofondov. Recyklačný fond treba zrušiť. Rovnako treba zrušiť aj čerpanie eurofondov pre súkromný sektor. Aby ostalo viac, na budovanie nevyhnutnej infraštruktúry: Dopravnej (diaľnice), vzdelávacej(školstvo, veda, výskum), zdravotnej (vybavenie nemocníc), mestskej/obecnej, ako aj na protipovodňové opatrenia a riešenie rómskeho problému. Za nevyhnutnú mestskú/obecnú infraštruktúru považujem: vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, zberné dvory, bioplynové stanice, kompostárne, mini-spaľovne, ubytovne existenčného minima. V súčasnosti, získať prostriedky z eurofondov, je administratívne veľmi náročné. Veľa, najmä malých obcí nedokáže pripraviť vyhovujúce projekty, alebo nemajú ani tých 5% vlastných zdrojov, potrebných na spolufinancovanie. Chyba je vo veľkej byrokracii, ale aj v zbytočne predražených projektoch. Je potrebné prehodnotiť čerpanie peňazí z eurofondov, s cieľom znížiť byrokraciu a aj ceny investícií. Navrhujem, aby každá obec bola zaradená do určitej skupiny podľa počtu obyvateľov a podľa predpokladaného objemu produkovaného odpadu. Na základe posúdenia spôsobov likvidácie odpadov a dostupných technológií na trhu, naši odborníci z vedeckej, technickej, hospodárskej a finančnej sféry určia normatívy na čerpanie peňazí z eurofondov na jednotlivé, nevyhnutné investície, pre jednotlivé skupiny obcí. Napríklad: Obec zo skupiny A, by mala nárok získať na budovanie kompostárne jeden milión EUR, pretože má veľký počet obyvateľov a teda produkuje veľa bio-odpadu. Na ten objem odpadu sú na trhu rôzne technológie, ktorých cena sa pohybuje niekde okolo milióna EUR. Naopak, obce z kategórie napríklad D, s malým počtom obyvateľov, mali by nárok získať maximálne sto tisíc EUR, lebo produkujú málo odpadu a na to stačí technické vybavenie do tejto hodnoty. Ak by obec chcela postaviť niečo drahšie, ako je normatív, alebo ak by prešvihla rozpočet, rozdiel medzi normatívom a realizačnou cenou by doplatila z vlastných zdrojov, alebo by si musela zohnať partnera-investora. Na druhej strane, ak by obec ušetrila a nevyčerpala by celý normatív, zbytok nevyčerpanej sumy z normatívu by mohla použiť na financovanie prevádzkových nákladov danej investície, prípadne na niečo iné. Týmto spôsobom by sme dokázali výrazne zjednodušiť byrokraciu v eurofondoch, ako aj znížiť ceny počiatočných investícií.

B/ Financovanie prevádzky zberných dvorov, bioplynových staníc, kompostárni, mini-spaľovní: náklady, ako sú napríklad výplaty zamestnancov, nákup energie potrebnej na prevádzku, nákup potrebného materiálu, náradia. ochranných pomôcok,…by boli riešené z viacerých zdrojov:

B-1/ Poplatky za odvoz domového odpadu od obyvateľov a podnikateľov.

B-2/ Recyklačné poplatky, za zber obalov, elektroodpadu,…Dnes plynú na Recyklačný fond od rôznych združení zastupujúcich výrobcov, dovozcov a obchodníkov s rôznymi výrobkami. Tieto recyklačné poplatky by sa delili spravodlivo medzi obce, podľa počtu a objemu vyzbieraného odpadu.

B-3/ Tržby za predaj vytriedeného odpadu – predaj druhotných surovín,

B-4/ Tržby za predaj bioplynu a kompostu

B-5/ Ušetrené náklady za teplo: Obec by yužívala teplo vyrobené vo svojej mini –spaľovni (mini-elektrárni) na vykurovanie obecných budov a zariadení.  Nemusela by tak nakupovať palivo (zemný plyn, uhlie, biomasu) pre tieto objekty z cudzích zdrojov.

B-6/ Ušetrené náklady za elektrinu: V mini-spaľovni (mini-elektrárni) by sa vyrobila elektrická energia, ktorú by obec spotrebovala pre vlastné potreby a tak znížila odber a nákup elektrickej energie z verejnej siete.

B-7/ Ušetrené poplatky za odvoz a uloženie odpadu na skládke: Triedením odpadu hneď na zbernom dvore v obci a spaľovaním v miestnej mini – spaľovni, významne by sa znížil objem odpadu vyvážaný na skládky.

B-8/ Zvýšené príjmy obce o vyššie podielové dane: Obecný rozpočet by sa posilnil aj o podielové dane miestnych občanov, ktorí by začali pracovať na obecnom zbernom dvore, na bioplynovej stanici, v kompostárni, alebo v mini – spaľovni (mini – elektrárni ).

Čo povedať na záver? Som si vedomý, že tieto návrhy na zníženie nezamestnanosti Rómov z SVS, ako aj spôsob financovania niektorých potrebných investícií, nie sú dokonalé. Na tak malom priestore sa to ani nedá rozpracovať do podrobností a dokonalosti. Mojim cieľom a zámerom bolo hlavne, čo najstručnejšie ukázať a popísať, kadiaľ vedie cesta a aké výdavky nás na tejto ceste asi čakajú. Ak sa niekomu bude zdať, že  návrhy sú prehnané, megalomanské, nereálne,… proste zbytočné, má samozrejme, na to právo. Chcem len pripomenúť, že ROČNE strácame, z dôvodu takmer 100 %-nej nezamestnanosti Rómov z SVS, miliardy EUR. To nie je žiadny výmysel. To je fakt. A poriadny dôvod začať sa seriózne zaoberať problémom vysokej nezamestnanosti Rómov z SVS.

PS:

EÚ má každý rok k dispozícii 26,5 miliardy eur na rómske projekty, no v roku 2010 z nich členské štáty využili len 30 percent.

 

ZHRNUTIE kapitoly -4- Nezamestnanosť:

Tri základné príčiny vysokej nezamestnanosti Rómov z SVS:

A/ Nízke vzdelanie – negramotnosť: Práce pre nevzdelaných a negramotných je v súčasnom svete veľmi málo a je mizerne platená.

B/ Zle nastavený sociálny systém: S dvomi zásadnými chybami.

C/ Lokality obývané Rómami: Väčšina Rómov z SVS žije na východe Slovenska. Tam má problém zohnať si prácu aj vzdelaný gadžo, nie to ešte nevzdelaný a negramotný Róm.

Konkrétne opatrenia na zníženie nezamestnanosti Rómov z SVS:

1/ Vzdelávanie Rómov (rozpracujem v nasledujúcej kapitole)

2/ Opatrenia legislatívno-organizačného charakteru:

2-1/ Zavedenie Sociálneho pracovného pomeru

2-2/ Súbeh sociálnych dávok a mzdy

3/ Opatrenia investičného charakteru:

3-1/ Mikropôžičkový program podľa vzoru Grameen banky v Bangladéši

3-2/ Chránené dielne a pracoviská

3-3/ Výstavba a prestavba bývania pre najchudobnejšie vrstvy

3-4/ Protipovodňová ochrana územia

3-5/ Pomocné policajné hliadky

3-6/ Poľnohospodárstvo

3-7/ Lesníctvo

3-8/ Výroba bioplynu a kompostu

3-9/ Zber a triedenie komunálneho odpadu

Náklady na výstavbu zberných dvorov, bioplynových staníc, kompostární, mini-spaľovní financovať zo štátneho rozpočtu a eurofondov – zjednodušene pomocou normatívov. Prevádzkové náklady financovať z viacerých zdrojov.

Doprava v Bratislave – 2 – Projekt Filiálka

12.01.2017

Vo svojom predchádzajúcom blogu: Doprava v Bratislave – 1 – Železnica, som predstavil návrh, ako by sa dal efektívne zmodernizovať bratislavský železničný uzol tak, aby z toho mala úžitok viac »

Doprava v Bratislave – 1 – Železnica

11.10.2016

K napísaniu tohto príspevku ma priviedlo zúfalstvo mojich príbuzných, ktorí každé pracovné ráno a poobedie, sú nútení tráviť čas v zápchach, v uliciach Bratislavy. Tlačenica v MHD, dlhý viac »

Migračná vlna – 7 návrhov na riešenie

09.11.2015

Úvod: A/ Medzi základné príčiny migračnej vlny, okrem občianskej vojny v Sýrii a nestabilných vládnucich režimov, patria štedré sociálne a azylové systémy krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko, viac »

dom, stavba, novostavba, zatepľovanie, zelená domácnostiam, rekonštrukcia

Podlažie rodinných domov nebude zdaňované

28.06.2017 17:50

Absurdná daň z podlažia, ktorú by zaviedla novela zákona o miestnych daniach nemá nakoniec podporu poslancov. O jej návrhu informoval v utorok denník Pravda.

hacker, útok, internet, bezpečnosť, hackeri, dáta, krádež, malvér

Útok na Slovensko.sk by ochromil firmy

28.06.2017 17:34

Už od soboty 1. júla začne štátna správa komunikovať so všetkými podnikateľmi výlučne elektronicky.

František Imrecze

Imrecze bude šéfovať európskej organizácii, združujúcej 44 daňových správ

28.06.2017 17:29

Prezident finančnej správy František Imrecze sa stal prezidentom európskej organizácie daňových správ Intra-European Organisation of Tax Administrations (IOTA).

STK, kontrola

Staníc STK bude viac, pokuty pre vozidlá bez kontroly nižšie

28.06.2017 17:00

Trh prevádzkovateľov staníc technickej kontroly a pracovísk emisnej kontroly sa bude liberalizovať. Zároveň sa zníži výška pokút pre autá bez kontroly.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 22
Celková čítanosť: 93202x
Priemerná čítanosť článkov: 4236x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy