tunaj

Súčasný stav riešenia rómskej problematiky (chudoby a zaostalosti v sociálne vylúčených spoločenstvách) môžeme pokojne nazvať ako: nezáujem, bezradnosť, chaos, nekoncepčnosť.

Jedna vláda napríklad: zriadi Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale jeho kompetencie sú veľmi slabé, sníva o E-pay kartách, komunitných centrách,…ale potom nastúpi ďalšia vláda, ktorá v rómskej problematike má úplne iné predstavy a aj to málo, čo sa robilo, alebo chcelo robiť, zruší, prípadne presťahuje úrad a začína z iného konca….

Predstavte si, že takýto stav, aký vládne v riešení rómskej problematiky, by vládol vo výstavbe diaľnic. Jedna vláda by zriadila Národnú diaľničnú spoločnosť, ale bez kompetencií, a rozhodla sa stavať diaľnice zo západu na východ. Nasledujúca vláda by všetko zastavila, Národnú diaľničnú spoločnosť by pre istotu presťahovala do Spišskej Novej Vsi a rozhodla sa stavať diaľnice zo severu na juh. Peniaze na výstavbu diaľnic by čerpali mimovládne organizácie, ktoré by vypracovávali milióny papierových dokumentov, milióny teoretických štúdií o tom, čo treba urobiť. Možno by aj niekde rozryli terén, alebo nasypali štrk.  Čo myslíte, koľko kilometrov diaľnic by sme mali reálne k dispozícii? Peniaze na výstavbu diaľnic  by sa rozflákali a nám by ostali len oči pre plač. Problém dopravnej infraštruktúry by sa nezmenšil. Skôr naopak. Len by postupom času narastal.

Chaos, ktorý si ani nevieme poriadne predstaviť pri riešení problému dopravnej infraštruktúry, bez problémov zavádzame a akceptujeme v oblasti rómskej problematiky. Ako je možné, že v oblasti riešenia rómskej problematiky je takýto stav?

Príčiny, podľa mňa, sú dve:

Príčina číslo – 1: Podceňovanie problému:

Myslím si, že naši politici hlboko podceňujú rómsky problém. Nevidia, že problém len narastá a hrozí nekontrolovateľným výbuchom nenávisti, rasizmu a agresivity na obidvoch stranách. Podceňujú skutočnosť, že ide o ťažký ekonomický problém, keď na Slovensku máme početnú, takmer 10%-nú skupinu nevzdelaných a nezamestnateľných občanov, ktorí  nepracujú, neodvádzajú dane a odvody a sú len prijímateľmi sociálnych dávok. Navyše, svojim životným štýlom a správaním psychicky terorizujú okolie a značne znehodnocujú majetky blízkych, ako aj vzdialenejších susedov.

Príčina číslo – 2: Nezáujem a bezradnosť politikov:

Domnievam sa, že naši politici nevedia ako tento problém riešiť a neveria tomu, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev je riešiteľný. Riešenie problému bude vyžadovať financie, bude dlhodobé a to, z hľadiska politikov a ich prezentácie pred voličmi, je nezaujímavé a neatraktívne.

Na rozdiel od politikov, nepodceňujem tento problém a som presvedčený, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev predstavuje pre budúcnosť Slovenska  vážnu hrozbu. Ekonomickú, ako aj bezpečnostnú. Na rozdiel od mnohých politikov a skeptikov, som presvedčený, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev je riešiteľný. Existujú tri možné varianty riešenia:

Tri možné varianty riešenia:

1/ Optimálna

2/ Zúfalá

3/ Tragická

1/ Optimálna varianta riešenia problematiky sociálne vylúčených spoločenstiev:

Som presvedčený, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev je riešiteľný. Je však tak veľký, že ho nevyrieši ani 100 mimovládnych organizácií. Tento problém je tak veľký, že potrebuje zastrešenie na najvyšších vládnych miestach a spoluprácu vládnych, ako aj opozičných strán. Pokiaľ vo vláde nebude sedieť človek (podpredseda vlády, alebo minister bez kresla),ktorý si tento problém vezme za svoj a bude mať k tomu aj prislúchajúce kompetencie a právomoci, tak sa nič nevyrieši. Problém sociálne vylúčených spoločenstiev je ťažký v tom, že to nie je problém len jedného rezortu. Je to  medzirezortný problém, kde, aby sa veci pohli dopredu, treba riešiť súčasne: Úpravu nášho chorého sociálneho systému, riešiť problém s bývaním, problémy s vysokou nezamestnanosťou, kriminalitou, ako aj problémy spojené so vzdelávaním Rómov zo sociálne vylúčených spoločenstiev. To znamená, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev je problémom, na riešení ktorého sa musí podieľať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo dopravy a výstavby, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo vnútra, ministerstvo školstva a samozrejme, ministerstvo financií.  Celkom šesť ministerstiev. Preto je potrebné, aby na najvyššej vládnej úrovni existovala osoba, ktorá celú túto vážnu problematiku zastrešuje a zabezpečí  medzi-rezortnú spoluprácu a koordináciu.

Najideálnejší stav by bol taký, aby túto problematiku zastrešoval podpredseda vlády na to určený, alebo aspoň minister bez kresla.

Podpredseda vlády prípadne minister bez kresla by mal ako poradný orgán:

Radu pre sociálne vylúčené spoločenstvá, v ktorej by sedeli zástupcovia všetkých parlamentných strán, zástupcovia vybraných ministerstiev, ako aj predstavitelia Združenia miest a obcí, cirkví a vybraní odborníci.  Rada pre sociálne vylúčené spoločenstvá by bol poradný orgán, ktorý by podpredsedovi vlády, prípadne ministrovi bez kresla predkladal návrhy a odporúčania v tejto oblasti.

Podpredseda vlády,(minister bez kresla) by mal aj výkonný aparát. Skladal by sa z oddelení pre otázky sociálneho systému, oddelenia pre riešenie zamestnanosti, oddelenia pre riešenie bývania, oddelenia pre riešenie vzdelávania, oddelenia pre riešenie kriminality. Zároveň, výkonný aparát by zahŕňal aj niekoľko regionálnych kancelárií – najmä na východnom Slovensku.

Úlohy  výkonného aparátu:

1/Plniť úlohy pridelené podpredsedom vlády (ministrom bez kresla)

2/Pripomienkovať  nové legislatívne návrhy, ako aj predkladať do legislatívneho procesu návrhy na úpravu zákonov, vyhlášok a nariadení

3/Spolupracovať s vybranými ministerstvami na zmenách a projektoch v oblasti sociálneho systému, v oblasti bývania, zamestnanosti, vzdelávania, ako aj kriminality, ktoré by sa plánovali a realizovali na prospech Rómov zo sociálne vylúčených spoločenstiev.

4/ Monitorovanie aktuálnych javov v sociálne vylúčených spoločenstvách, ako aj kontrola realizácie schválených projektov

5/Výkonný aparát podpredsedu vlády (ministra bez kresla) by zároveň povoľoval a dohliadal na čerpanie finančných fondov, určených na riešenie sociálne vylúčených spoločenstiev. Peniaze by boli výlučne určené na: A/ riešenie bývania, B/ zamestnávania, C/ vzdelávania a D/potlačenie kriminality v mestách a obciach s vysokým výskytom sociálne vylúčených spoločenstiev. Peniaze by mohli čerpať len obce, mestá, kraje a štátne orgány.  Nie mimovládne organizácie. Mimovládne organizácie by mohli byť len spolu-partnerom obciam, mestám, prípadne krajom a štátu pri realizácii projektov, pokiaľ by predstaviteľov týchto subjektov presvedčili o zmysluplnosti a výhodnosti  spolu-partnerstva.

Takéto organizačné členenie a náplň práce si predstavujem, ako ideálny základ k tomu, aby sa  problém sociálne vylúčených spoločenstiev začal efektívne riešiť.

2/ Zúfalá varianta riešenia problému sociálne vylúčených spoločenstiev:

Súčasný stav ma nenapĺňa veľkým optimizmom. Zdá sa mi, že súčasná vláda rezignovala na problém sociálne vylúčených spoločenstiev. Za  jediné veľké pozitívum považujem to, že súčasný minister školstva  Dušan Čaplovič, deklaruje odhodlanie zriadiť internátne školy pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Ako veľký zástanca takýchto internátnych škôl to vítam, ale je to málo na to, aby sa seriózne pokročilo s riešením tohto problému.

Takže, čo robiť, aby si naši politici uvedomili vážnosť situácie a začali sa zodpovedne zaoberať problémom sociálne vylúčených spoločenstiev?

Podstata zúfalej varianty spočíva v aktivite starostov obcí a miest, v aktivite Združenia miest a obcí Slovenska. Rómsky problém sa pohne, ak starostovia obcí a miest vhodne rozmiestnenia 164  unimobuniek. V parlamente sedí 150 poslancov. Vo vláde sedí  14 jej členov (1 predseda, 3 podpredsedovia, 10 ministrov). Spolu je to 164.

Navrhujem: Pokiaľ  sa naši politici nezačnú seriózne, v dohľadnej dobe, zaoberať problémom sociálne vylúčených spoločenstiev, aby starostovia miest a obcí, ktorých tento problém najviac trápi a ťaží, zohnali 164 unimobuniek a tieto rozmiestnili pred domy a byty, kde bývajú naši ctení politici (poslanci, ministri, podpredsedovia vlády, predseda vlády). Do týchto 164 unimobuniek nech nasťahujú 164 neprispôsobivých rodín zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Garantujem všetkým občanom Slovenskej republiky, že problém neprispôsobivých občanov a sociálne vylúčených spoločenstiev sa začne riešiť raketovou rýchlosťou.

3/ Tragická varianta riešenia problému sociálne vylúčených spoločenstiev:

Tragická varianta je veľmi jednoduchá. Netreba robiť nič a čakať. Prípadne chaosiť a tápať tak, ako to doteraz úspešne predvádzajú naši politici. Tragická varianta príde sama. Politikom stačí len strkať hlavu do piesku. Sem tam trepnúť nejakú frázu do televízie na upokojenie svojich voličov a na získanie hlasov vo voľbách.

Výsledok sa dostaví. Nekontrolovateľný nárast zúfalstva, nenávisti, nárast radikalizmu, rasizmu, davová psychóza, podpaľačstvo, streľba a vraždy na oboch stranách. Chceme žiť v takej spoločnosti? Byť politikom v tomto štáte, tak by som sa takejto varianty veľmi obával. Hlavne preto, že demokratické strany budú z parlamentu vytlačené radikálnymi stranami, ktoré ponúknu občanom rýchle a jednoduché riešenia. Tiež preto, že pokiaľ by takáto varianta nastala, tak mnohým zúfalým občanom by mohlo dôjsť, že za tragickú variantu sú vinný predovšetkým politici, ktorí podceňovali problém a včas ho neriešili. A našim cteným politikom by sa mohlo ľahko stať, že budú medzi prvými obeťami nekontrolovateľného výbuchu zúfalstva, davovej psychózy a nenávisti.  Ak by som bol starostom, alebo poslancom obce, mesta, prípadne poslancom Národnej rady, či vládnym činiteľom, rozhodne by som nepodceňoval vážnosť situácie. Problém sociálne vylúčených spoločenstiev a neprispôsobivých občanov je veľmi veľký a neustále narastá. Úmerne s tým, narastá aj nenávisť, radikalizmus a zúfalstvo ľudí, ktorí sa denno-denne s týmto problémom stretávajú.

Vo svojich predchádzajúcich príspevkoch (Rómska problematika 2 až 5) som navrhol niekoľko konkrétnych opatrení  v oblasti sociálneho systému, bývania, nezamestnanosti a vzdelávania, aby sa problém Sociálne Vylúčených Spoločenstiev začal naozaj riešiť a tento problém sa začal zmenšovať.

Netvrdím, že sú to jediné správne opatrenia. Som presvedčený, že rozumných návrhov a nápadov, ktoré by pohli s problémom Sociálne vylúčených Spoločenstiev je medzi občanmi, ako aj odborníkmi dostatok. Hlavný problém je, aby naši zodpovední politici chceli a konali. Keď však niekto nechce, je to horšie, ako keď nemôže. Výhovorky a zdôvodnenie, prečo to nejde, sa  vždy nájdu.

PS: Dovolil som si pripojiť odkaz na otvorený list učiteliek z východného Slovenska. Dúfam, že po prečítaní tohto listu, pochopia naši politici a teoretici v Bratislave, že situácia je veľmi vážna.

http://janmacek.blog.sme.sk/c/301577/Otvoreny-list-uciteliek-z-vychodneho-Slovenska.html