Založ si blog

Rómska problematika 9 – Internátne školy – Áno, alebo Nie?

V uplynulých dňoch rozvíril hladinu stojatých a zapáchajúcich vôd rómskej problematiky premiér Róbert Fico, so svojimi výrokmi o internátnych školách. Následne sa spustila vlna kritiky, zo strany niektorých predstaviteľov mimovládneho sektora, kde odzneli staré známe argumenty proti internátnym školám: Rómovia nebudú dávať deti do takýchto škôl, ide o diskrimináciu, ide o segregáciu, za podobné školy sa ospravedlňovali vlády Kanady, Austrálie, Vatikánu…, bude to príliš drahé, ….

Tieto povrchné a klamlivé námietky dokonca odzneli aj v televíznom spravodajstve, bez toho, aby sa mal možnosť vyjadriť aj nejaký zástanca internátnych škôl.

Na základe svojho presvedčenia, ktoré charakterizuje citát zo správy českej Národnej Ekonomickej Rady Vlády (NERV), že: „Kvalita života spoločnosti je viac ovplyvňovaná vzdelaním jej najmenej vzdelanej vrstvy, než úrovňou vzdelania elít“, ako aj na základe svojich vlastných životných skúseností (v mojej širšej rodine sú aj Rómovia, vyrastal som v zariadení, ktoré výrazne pripomínalo internátnu  školu,…), považujem sa za zástancu internátnych škôl. Preto si dovoľujem aspoň touto cestou verejnosti znovu objasniť, v čom vidím výhody, ako aj nevýhody internátnych škôl a v čom sú klamlivé a zavádzajúce námietky  niektorých mimovládnych organizácií a ich predstaviteľov a politikov.

Aby bolo jasné, akú internátnu školu mám na mysli a akej internátnej školy som zástancom, stručne popíšem jej fungovanie:

Škola internátneho typu pre deti zo sociálne najslabších vrstiev (z najchudobnejších  nerómskych a rómskych rodín, osád a komunít, ale aj pre niektoré deti z detských domovov,…), by fungovala tak, že by bola DOBROVOĽNÁ a poskytovala by dieťaťu úplne všetko. V nedeľu poobede by školský autobus pozvážal deti z osád, detských domovov na internát, kde po príjazde by sa umyli, prezliekli by sa do školských oblečení a spokojne tam strávili celý týždeň. Ráno by vstali, umyli sa, upratali si postele, naraňajkovali, a išli na vyučovanie. Doobeda by sa učili v škole, pravidelne by sa stravovali, poobede by mali záujmové krúžky, športovali, ako aj mali povinnú prípravu na ďalší deň. Večer by zaľahli každý do svoje postele, boli by sýte, v čistote, poriadku, v teple. V piatok poobede by sa prezliekli do svojich civilných šiat a zase by ich školský autobus zaviezol domov, k ich rodičom – na víkend. Všetko oblečenie – od trenírok a ponožiek až po kabát by mali školské, rovnako všetky učebné pomôcky. Ich rodičov by táto škola, nestála ani jedno euro, ani jeden cent. Do školy by nastupovali napríklad 9-10 ročné deti. Nie staršie. To znamená, táto internátna škola by začínala, napríklad, štvrtou triedou základnej školy (čím skôr, tým lepšie). Do vyšších ročníkov internátnej školy by nebolo možné zvonku vstupovať. Len od začiatku – od štvrtej triedy základnej školy, len 9-10 ročné deti.  Z toho dôvodu by sa internátna škola rozrastala pomerne pomaly. Učebné osnovy by boli pre internátne školy špeciálne upravené tak, aby v prvom roku (vo štvrtom ročníku), umožnila doučiť deti slovenčine, hygienickým návykom, aby si doplnili vedomostné medzery a v ďalších rokoch dobehli  a nabehli na štandardnú úroveň lepšej základnej školy. Na škole by deti prichádzali do kontaktu so vzdelanými bielymi, ale aj rómskymi pedagógmi a zamestnancami internátnej školy, ktorí by pre nich vytvárali prostredie, motivujúce k učeniu, slušnému správaniu,  k prekonávaniu lenivosti. Bolo by ideálne, keby v takejto škole bol personál zložený z 50% bielych a 50% rómskych pedagógov a zamestnancov. Škola by tiež pripravovala deti na spolužitie s majoritou. Tak, aby keď sa na stredných školách stretnú s bielymi spolužiakmi, vedeli, aké negatívne javy sa môžu vyskytnúť (nedôvera, šikanovanie, rasizmus, drogy,…). A aby vedeli týmto javom pokojne čeliť. Po skončení deviatej triedy základnej školy, by internátna škola zabezpečovala pobyt a štúdium dieťaťa na strednej škole. Deti by síce naďalej bývali na internátnej škole, ale navštevovali by stredné školy, ktoré by sa nachádzali v danom meste a v blízkom okolí. Doobeda by navštevovali strednú  školu v meste, poobede by mali program (športové aktivity, práca, štúdium) zas na internátnej škole. Internátna škola by takto zabezpečila získať deťom zo sociálne najslabšieho a najzaostalejšieho prostredia, základné a stredné vzdelanie. Po skončení strednej školy by z nich boli, alebo kvalifikovaní pracovníci, alebo by boli schopní študovať aj ďalej na vysokých školách a univerzitách. Internátna škola by bola nápomocná mladému absolventovi strednej školy aj pri najťažšom kroku. Prechodu zo školy do pracovného pomeru a nájdenia si prvého samostatného bývania na nejakej komerčnej ubytovni v meste. Na internátnej škole by fungovalo malé oddelenie, ktoré úlohou by bolo umiestňovanie absolventov stredoškolského štúdia na pracovnom trhu v danom meste a blízkom okolí. Na základe znalostí svojich absolventov, miestneho pracovného trhu a kontaktov internátnej školy s podnikateľským a zamestnávateľským sektorom, poskytovala by internátna škola referencie na svojich absolventov pre budúcich zamestnávateľov. Aby nemali strach a nedôveru týchto absolventov prijať do zamestnania. Bolo by len na absolventovi školy, či danú ponuku využije a prijme, alebo si nájde niečo na vlastnú päsť, alebo sa vráti domov k rodine. Internátna škola by mala niekoľko jasných, merateľných kritérií úspešnosti, alebo neúspešnosti. Najdôležitejšie kritérium by bolo percento úspešnosti umiestnenia absolventov na pracovný trh po skončení stredoškolského štúdia a počet študentov pokračujúcich v štúdiu na vysokých školách a univerzitách. Internátne školy, aby boli úspešné, musia vznikať a vyrastať v oblastiach, kde je dostatok pracovných príležitostí, alebo v oblastiach, kde predpokladáme, že o 10 až 15 rokov bude dostatok práce a dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile. To znamená, najprv pri krajských mestách, neskôr pri ďalších okresných mestách. Nemá význam, aby vznikali v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Na vybudovanie týchto škôl by sa mohli využiť nepotrebné vládne,  krajské, alebo mestské objekty a budovy. Mnohé mestá a kraje zlučujú základné školy, stredné školy, uvažujú o zbavení sa nepotrebných budov a škôl. Zakladateľom takých škôl by mal byť v prvom rade štát. Vidím však tiež veľký priestor pre registrované cirkvi na Slovensku, ktoré už majú skúsenosti s rómskou problematikou ako aj s prevádzkovaním cirkevných škôl. Na financovanie internátnych škôl pre deti z SVS, by sa mali jednoznačne využiť peniaze určené na rómsku problematiku, fondy EU, ako aj peniaze od sponzorov, ochotných sa na financovaní týchto škôl podieľať. Tak, ako je napríklad financované  Gándhí Gymnázium v maďarskom Pésci. Je to internátna škola, pre rómske deti, ktorá umožňuje získať až stredoškolské vzdelanie. Jej absolventi sú schopní pokračovať aj na štúdiách na univerzitách. Gándhí Gymnázium je financované vládou, nadáciami, EU fondami ako aj súkromnými sponzormi.

VÝHODY internátnych škôl:

1/ Jednoduché a merateľné kritéria úspešnosti internátnej školy a efektívnosti vynaložených prostriedkov (počet doštudovaných detí, počet zamestnaných, počet študentov pokračujúcich na vysokých školách a univerzitách,…)

2/ Intenzívna, celodenná pedagogická práca s deťmi.

3/ Prítomnosť kvalitných a kvalifikovaných pedagógov, či už bielych, alebo rómskych. Mnoho starostov obcí a miest potvrdí, aký veľký problém, je získať kvalitných učiteľov, ochotných učiť Rómov v odľahlých oblastiach. Internátne školy v krajských a okresných mestách tento problém mať nebudú.

4/ Motivačné prostredie na vzdelávanie, boj s lenivosťou, pestovanie pracovitosti, vytrvalosti a samostatnosti. V osadách nemajú deti pozitívnu motiváciu, pozitívne príklady. Vychováva ich ulica, detské gangy, vidia svojich rodičov a blízkych bez práce, povaľovať sa, sexovať, chľastať, fetovať, kradnúť,… Nemajú podmienky na to, aby sa mohli pripraviť na ďalší deň do školy, nikto to od nich nevyžaduje, nikto ich nenúti do učenia. Vzdelanie, nie je pre ich rodičov prioritou.

5/ Zážitková forma sociálneho vzdelávania. Deti budú žiť tak, ako žije väčšina detí majority. Budú žiť v čistom a upravenom prostredí, budú sýte, vedené k slušnému správaniu, samostatnosti, vzdelávaniu, poriadku. Svet bielych nebude pre nich neznámy a nepriateľský. Budú mať jedinečnú možnosť porovnávať dva svety (svet majority a svet v osade) a vybrať si, ako chcú v budúcnosti žiť.

6/ Lepšie možnosti pre športové a kultúrne talenty. Medzi rómskou mládežou je veľa šikovných a nadaných detí. V krajských a okresných mestách sú lepšie možnosti, aby svojim talentom a šikovnosťou zaujali a mohli ho ďalej rozvíjať v rôznych športových kluboch, alebo kultúrnych súboroch. (hudobných, tanečných, speváckych,…)

7/ Lepšie možnosti získať prácu a bývanie po ukončení strednej školy. Internátne školy budú v krajských a okresných mestách, kde je dostatok práce. Škola uľahčí vstup do zamestnania formou kontaktov s podnikateľskou sférou, aktívnym hľadaním práce pre svojich absolventov, ako aj poskytovaním referencií.

8/ Vyššia šanca na vedenie samostatného života podľa svojich snov, bez príkazov a príživníctva širokej rodiny.

Zo skúseností mladých Rómov, z môjho okolia viem, že vyštudovať a úspešne ukončiť školu nie je ten hlavný problém. Hlavný problém je získať zamestnanie, bývanie a začať žiť tak, ako oni chcú. Nie, aby mu jeho zárobok zhltla široko rozvetvená rodina, ktorá sa k nemu hlási okamžite, ako náhle zaňuchá, že dotyčný má peniaze. V každej, široko rozvetvenej rodine (bielej, aj rómskej) sa nájdu paraziti a darebáci, ktorým náramne vyhovuje, že ich živia príbuzní (babka, dedko, mamka, tatko, brat, sestra, či iný príbuzní). Život na internátnej škole naučí mladých Rómov samostatnému spôsobu života a dá im predpoklad k tomu, aby vedeli odolávať neprimeraným tlakom parazitujúcich rodinných príslušníkov.

 

NEVÝHODA Internátnej školy:

Rozbeh internátnej školy bude trvať dlho. Aby internátne školy úspešne fungovali, musia vznikať pomaly, postupne. Do školy musia nastupovať deti len vo veku 9 až 10 rokov. Nie staršie. To znamená, deti by nastupovali do štvrtej triedy základnej školy a skončili by ukončením strednej školy. Bude teda trvať 9 až 10 rokov, pokiaľ internátne školy začnú produkovať prvých absolventov.

 

NÁMIETKY voči internátnym školám:

Predstavitelia niektorých mimovládnych organizácií dookola opakujú tieto námietky:

Námietka číslo 1:

Rómovia nebudú dobrovoľne dávať deti do internátnych škôl.

To či budú Rómovia dávať deti do internátnych škôl, by som nechal na samotných Rómoch.

Aby Rómovia dali deti do internátnej školy radi a dobrovoľne, je potrebné ich v prvom rade objektívne informovať o fungovaní, výhodách a nevýhodách internátnej školy a nestrašiť ich klamlivými informáciami. Zároveň, je potrebné odstrániť diskrimináciu, ktorá dnes existuje. Tou diskrimináciou sú príspevky za dochádzku do školy, ako aj dotácie na stravu a školské pomôcky.

Podľa môjho názoru, ide o ťažkú diskrimináciu rodičov, ktorí pracujú a riadne sa starajú o svoje deti a o zvýhodňovanie povaľačov, darebákov a neprispôsobivých! Som prekvapený, že mnohé mimovládky, ktoré majú plné ústa rečí o demokracii, ľudských právach, diskriminácii, rasizmu,…už dávno tieto diskriminačné zákony, ktoré znevýhodňujú majoritné obyvateľstvo, nenapadli na súdoch a nežiadali ich zrušenie.

Podľa mňa, je potrebné zrušiť tieto diskriminačné príspevky a dotácie! Chudobní Rómovia (a nielen Rómovia) by mali mať na výber dve varianty:

Varianta A:

Ak sa rozhodnú, že dieťa bude chodiť do štandardnej školy, ktorá je v mieste bydliska, tak  budú musieť rovnako, ako ostatní rodičia, posielať dieťa do školy, bez finančného príspevku za dochádzku do školy a budú rovnako platiť za stravu a kupovať im školské pomôcky tak, ako to robia ostatní rodičia. Ak to robiť nebudú, tak prídu o sociálne dávky, alebo im budú deti odobraté, prípadne pôjdu do basy za zanedbávanie výchovy svojich detí. Presne a rovnako, bez rozdielu, či sa jedná o bohatého, alebo chudobného, či sa jedná o bieleho gadža, alebo Róma.

Varianta B:

Ak sú Rómovia tak chudobní, že nie sú schopní zabezpečiť riadnu dochádzku a náklady, ktoré vyplývajú z dochádzky detí do štandardnej školy, potom nech dajú deti do internátnej školy, kde všetky náklady bude znášať štát. Rovnako presne by to platilo pre bielych rodičov a ich deti, ako aj rómskych rodičov a ich deti.

 

Námietka číslo 2:

Vytváranie internátnych škôl pre rómske deti a snaha oddeľovať deti od spôsobu života, ktorý momentálne žijú v osadách, je diskriminačným konaním a je útokom na spôsob života Rómov. Spôsobia devastáciu rodín,  prirodzených sociálnych väzieb. Zbavujú rodičov ich práv a povinností.

Priznám sa, že námietke o diskriminácii nerozumiem. Čo je diskriminačné? Že rodič dobrovoľne  pošle svoje dieťa do internátnej školy? Je diskriminačné, že to dieťa bude čisté, sýte, bude mať svoju posteľ a bude vzdelané? Ak má niekto výhrady typu, že internátne školy sú útokom na súčasný spôsob života Rómov v osadách, mne to signalizuje, že v podstate tento človek súhlasí so súčasným spôsobom života Rómov a že nevidí na tom nič zlé. Pokiaľ to tvrdia nejaké mimovládky, tak nechápem, načo čerpajú peniaze od štátu na riešenie rómskej problematiky, keď sa im súčasný spôsob života Rómov pozdáva a snažia sa ho ochraňovať.

Áno, internátne školy sú útokom, voči súčasnému spôsobu života Rómov. Je to útok voči nevzdelanosti, chudobe, špine, agresivite, alkoholizmu, úžere a iným radostiam, ktoré v súčasnom spôsobe života u Rómov veselo kvitnú. Devastácia rodín a sociálnych väzieb – čo konkrétne bude zdevastované? Veď tie deti budú každý víkend a každé prázdniny doma! Rodičovské práva a povinnosti – má dnes niekto pocit, že Rómovia v zaostalých osadách a komunitách si plnia svoje rodičovské povinnosti? Ak by si ich plnili a milovali svoje deti tak, ako sa to niektorí romantici snažia podsúvať, nebolo by toľko útekov mladých rómskych mamičiek z pôrodníc od novo narodených detí, nebolo by v detských domovoch 85% detí rómskeho pôvodu, nebehali by po osadách deti s holými zadkami počas mrazu a zimy, nemali by sme v osadách tak vysokú detskú úrazovosť a úmrtnosť. Ak by si Rómovia plnili svoje rodičovské povinnosti a milovali svoje deti, tak ich nútia do učenia, učili by ich slušnému správaniu, všímali by si ich a nedovolili by im predčasne sa opíjať, fetovať, sexovať,…

Považujem námietky o diskriminácii za choré. Takéto námietky voči internátnym školám môže vysloviť pravdepodobne len človek, ktorému súčasný stav v osadách a komunitách vyhovuje, alebo tomu vôbec nerozumie.

 

Námietka číslo 3:

Za podobné internátne školy pre domorodcov sa ospravedlňovali vlády Austrálie, Kanady, Nového Zélandu. Vytvorili tak stratené generácie, ktoré nepatria ani medzi belošskú väčšinu, ani medzi domorodcov.

Vážna, často sa opakujúca námietka, ktorá stála za to, aby som si preveril, za čo sa to vlastne vlády Kanady a Austrálie ospravedlňovali. Podľa mojich skromných informácií, ktoré som získal, Kanada aj Austrália vytvorili v 19 storočí internátne školy na prevýchovu detí domorodcov. Tieto školy boli zrušené približne v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Čo na nich bolo zlé a drastické, bolo to, že deti do škôl neodchádzali dobrovoľne, so súhlasom rodičov, ale im tie deti jednoducho vzali na prevýchovu. Brali im už 4 ročné !!! deti. Tie boli v škole desať aj viac rokov !!! bez kontaktu s rodinou !!! Keď sa po desiatich a viac rokoch vrátili k rodinám, ani vlastná matka ich nepoznala, tak ako nepoznali oni nikoho. Šokujúce. Nečudujem sa, že za toto sa musia vlády Austrálie a Kanady svojim domorodým obyvateľom ospravedlňovať. ALE, čo to má spoločné s dobrovoľnou internátnou školou, do ktorej by nastupovali 9 až 10 ročné deti, so súhlasom svojich rodičov a každý víkend a prázdniny by trávili so svojimi rodičmi a rodinami???

Myslím si, že ak niekto argumentuje proti súčasne navrhovaným internátnym školám kanadskými a austrálskymi povinnými školami z minulých storočí, tak mieša jablká s hruškami. Je to rovnako absurdná argumentácia proti internátnym školám, ako keď niekto bude útočiť proti letným detským táborom argumentom, že v minulom storočí existovali predsa koncentračné tábory, kde zabíjali deti aj dospelých. Nie je tábor ako tábor.  Internátna škola súčasného typu, nie je internátna škola austrálskeho, alebo kanadského typu minulého storočia.

 

Námietka číslo 4:

Internátne školy pre rómske deti zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev, alebo deti z chudobných pomerov, by prehĺbili segregačné praktiky a spôsobili by izoláciu detí, ktoré už dnes často navštevujú školy alebo triedy čisto rómske. Internátna škola ich nepripraví na život v multi-kultúrnom prostredí.

Súčasný vzdelávací systém pre deti a mládež máme zložený z rôznych typov škôl. Máme štandard, ktorý vyhovuje viac-menej asi 80-tim percentám žiakov. Potom máme špeciálne školy pre telesne a duševne postihnuté deti (zrakovo, alebo sluchovo postihnuté, alebo mentálne retardované). Máme aj reedukačné ústavy pre deti s poruchami správania. Postihnutým deťom  štandardná škola škola nevyhovuje. Preto tieto deti segregujeme (oddelíme) od štandardnej 80 %-nej masy žiakov a pripravujeme ich v špeciálnych školách, ktoré zohľadňujú ich hendikep a pripravia ich na život v spoločnosti. To znamená, časovo obmedzená segregácia – oddelenie takto postihnutých detí v špeciálnych školách, je užitočné na to, aby sa tie deti naučili žiť v spoločnosti. Asi len blázon by tvrdil, že sluchovo a zrakovo postihnuté deti treba pripravovať v štandardnej škole. Ja tvrdím, že rómske deti zo zaostalých osád a komunít sú tiež vážne postihnuté. Sú postihnuté sociálnym prostredím, v ktorom vyrastajú. Toto postihnutie je nebezpečné v tom, že aj inteligentné deti z tohto prostredia majú problémy zvládnuť štandardné tempo učenia, štandardné nároky a povinnosti kladené na žiakov. Čím viac je učivo náročnejšie a zvyšujú sa nároky na žiaka, na jeho prípravu doma, tým viac tieto deti zaostávajú a zlyhávajú. Nie je to kôli tomu, že by tie deti boli mentálne retardované. Vo väčšine prípadov ide  o sociálne zaostávanie. Preto potrebujeme internátne školy. Aby eliminovali účinky sociálneho prostredia, ktoré na žiaka negatívne pôsobí. Internátne školy sú chýbajúci prvok v našom školskom systéme. Práve kôli chýbajúcim internátnym školám, máme väčšinu rómskych detí, nesprávne segregované (oddelené) v špeciálnych triedach, alebo špeciálnych školách určených pre mentálne retardované deti. Mimovládne organizácie tento jav správne kritizujú, ale ponúkajú nesprávne riešenie. A tým je násilná, neprirodzená integrácia žiakov z majority a rómskych žiakov zo zaostalých osád a komunít, v zmiešaných triedach. Mimovládky hlboko podceňujú sociálne prostredie, v ktorom rómske deti vyrastajú a ktoré má na rómske deti zničujúce účinky. Neúspechy rómskych detí vo vzdelávacom procese sa potom snažia zvaliť na nezáujem učiteľov, ich neschopnosť, na spoločenskú segregáciu, rasizmus rodičov bielych detí a rasizmus v spoločnosti. Internátne školy by síce dočasne segregovali rómske deti zo zaostalých osád a komunít, ale pripravili by ich tak, aby sa na stredných školách plne vyrovnali bielej mládeži. Aj sociálnym vzdelaním aj školskými vedomosťami. Práve internátne školy sú tým nástrojom, ktorý pripraví rómsku mládež zo zaostalých osád, na život v multi-kultúrnom prostredí.

 

Námietka číslo 5:

To, čo sa chce dosiahnuť internátnymi školami, dá sa dosiahnuť na lokálnej úrovni kvalitnou podporou rôznych projektov v prostredí, kde deti žijú.

Áno, dá sa, ale v obmedzenom rozsahu. Chcem pripomenúť, že máme asi 700 lokalít, kde bývajú Rómovia v chudobných a zaostalých osadách a komunitách. Veľká väčšina týchto lokalít je na vidieku v Bansko-Bystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Ak chceme robiť kvalitné programy pre Rómov, tak v týchto odľahlých lokalitách bude potrebné mať množstvo kvalitných ľudí, schopných pracovať s rómskou komunitou. To bude prvý problém. Zoženieme ich ? Ďalší problém bude sociálne zaostalé prostredie, ktoré formuje rómske deti. Ak v tom negatívnom prostredí budú ostávať, množstvo vynaloženej práce sa minie účinkom. Dobré snahy budú značne neutralizované práve negatívnym prostredím. Napríklad: Asi ťažko sa nám podarí niekoho vyliečiť zo závislosti na alkohole, v prostredí krčmy štvrtej cenovej skupiny. Podstatne väčšiu nádej na vyliečenie má v prostredí protialkoholickej liečebne, bez alkoholu, v kruhu rovnako bojujúcich ľudí. Ak sa aj po liečení vráti naspäť do pôvodného prostredia – prostredia krčmy štvrtej cenovej skupiny, je vysoká pravdepodobnosť, že znovu prepadne alkoholu. Prostredie robí zázraky. Pozitívne, aj negatívne.

Ak sa aj podarí zvýšiť počet žiakov, ktorí ukončia základnú a strednú školu, po skončení školy narazia na najväčšiu prekážku – možnosť sa zamestnať. Pripomínam, že väčšina zaostalých rómskych osád je v oblastiach, kde má problém zohnať si prácu aj vzdelaný, biely gadžo. Ak mladí Rómovia nebudú mať prácu, budú v osade len na posmech. Povedie to len k veľkému sklamaniu a vynaložené úsilie vyjde nazmar.

Odporcovia internátnych škôl a zástancovia integrovaného vzdelávania podceňujú niekoľko skutočností: A/ Rodina, u väčšiny Rómov v zaostalých osadách a komunitách, nie je výchovným prostredím, B/ Rodičia sa o deti nezaujímajú, deti vychováva ulica a detské gangy. C/ Prostredie v zaostalých osadách a komunitách je silne demotivujúce. D/ Máme príliš veľa lokalít, príliš veľa detí zo zaostalých osád a komunít.

V súvislosti so vzdelávaním detí v prostredí v ktorom žijú, obávam sa toho, že určitým sústredeným úsilím sa podarí na niekoľkých miestach podchytiť a zvýšiť počet absolventov základných, alebo stredných škôl. Možno sa bude jednať o pár desiatok, alebo stoviek rómskych žiakov. To sa bude prezentovať ako veľký úspech potvrdzujúci správnosť a bude sa zamlčovať, že ďalšie tisícky detí, ktoré sa rok čo rok rodia, vyrastajú tak ako doteraz.

Pri internátnych školách som presvedčený, že vzhľadom na ich umiestnenie v krajských a okresných mestách, celodennú intenzívnu prácu s deťmi, prítomnosť vysoko pozitívneho a motivujúceho prostredia a pre jedinečnú možnosť porovnávať svet bielych a svet v osade, úspešnosť štúdia, ale aj zamestnania sa, bude vysoká. Ja osobne ju odhadujem na 70-80 %. Aby sme zvládli to množstvo detí, ktoré Rómovia v osadách ročne produkujú,  potrebujeme tak 20 maximálne 30 internátnych škôl. Myslím si, že zavádzanie kvalitných programov na lokálnej úrovni je potrebné, ale tieto programy nenahradia internátne školy.

 

Námietka číslo 6:

Internátne školy musia byť spoplatnené. Ak budú zadarmo, budeme podporovať pôrodnosť Rómov. Oni budú rodiť deti a štát im ich bude zadarmo vychovávať.

Rómky z SVS nerodia deti preto, že by si stavali dlhodobé plány a zvažovali do budúcna výchovu svojich detí. Deti rodia preto, lebo nemajú na antikoncepciu peniaze, nemajú peniaze ani na sterilizačný zákrok, spoliehajú sa na strýčka náhodu, že neotehotnejú. Keď už aj otehotnejú, nerobia si ťažkú hlavu, z budúcnosti. Veď sociálne dávky budú. Čo sa týka spoplatnenia internátnych škôl, je to nezmysel. V prípade, že by Rómovia za školu platili, deti by do školy nedali. Treba si uvedomiť, že vzdelanie nie je pre Rómov z SVS priorita. Je im ľahostajné a jedno, či ich deti majú vzdelanie. Aby sa predišlo takýmto námietkam a obavám, je predsa jednoduché zaviesť pravidlo, že zadarmo bude škola pre 3-4 deti jednej matky. V prípade vyššieho počtu detí, za ostatné deti by si rodičia museli doplácať. Ani v zahraničí, napríklad v Čechách, kde finančný žralok a najbohatší Čech Petr Kellner založil súkromnú internátnu školu, nepýta od detí zo sociálne najslabšej vrstvy školné. Rodičia detí zo sociálne najslabších pomerov, ako aj deti z detských domovov neplatia nič, rodičia detí zo stredných vrstiev platia redukovanú sumu a len bohatí rodičia zaplatia za svoje deti plné – vysoké školné.

 

Námietka číslo 7:

Internátne školy budú drahé a ekonomicky nerealizovateľné.

Áno, vytvorenie a prevádzka internátnych škôl pre deti z chudobných a zaostalých osád a komunít, nebude lacná záležitosť. Ale, čo je lacné a čo je drahé? Dnešný, vraj lacný systém nám produkuje nízku vzdelanosť a takmer 100% nezamestnanosť Rómov zo zaostalých osád a komunít. Vyplácané sociálne dávky, strata daní a odvodov z tejto nepracujúcej masy ľudí, nás následne stoja miliardy EUR ročne.

Skúsil som spočítať, o koľko by sa zvýšili náklady na vzdelávanie rómskych detí, ak by sme ich vzdelávali v internátnych školách, kde by každú nedeľu večer docestovali a každý piatok poobede by sa zas vrátili domov, k rodičom:

Zvýšené náklady oproti dnešným by tvorili: náklady na dopravu týchto detí do školy a domov, náklady na školské oblečenie a učebné pomôcky, náklady na ubytovanie, celodenná strava, zvýšený počet pedagógov a asistentov na celodennú prácu s deťmi.

Pomohol som si s cenníkmi autobusových spoločností, ktoré ponúkajú školám prepravu, keď na konci školského roku idú deti do školy v prírode. Rovnako, náklady na ubytovanie, celodenné stravovanie a zvýšený pedagogický dozor som odvodil z cenníkov organizácii, ktoré ponúkajú pobyt v škole v prírode, ako aj animátorov, ktorí sa starajú deťom o program v poobedňajších a večerných hodinách.

Podľa veľmi solídneho a najdrahšieho cenníka, 5-dňový pobyt s celodennou stravou, s animátormi vyjde každé dieťa na 98 EUR. V tejto sume je už aj DPH, ako aj zisk. Preto  počítam, že náklady na ubytovanie, celodennú stravu a ľudí, starajúcich sa o zamestnanie detí v poobedňajších a večerných hodinách sú približne 80 EUR bez DPH. Doprava detí, podľa cenníkov vyjde na 400 EUR autobusom pre 50 detí na cestu tam a späť na približne 100 km vzdialenosť. Na jedno dieťa je to 8 EUR. Z toho mi vychádza, že náklady na jedno dieťa vychádzajú: 80+8=88 EUR na týždeň. Na školský rok (10 mesiacov x 4 týždne) to bude 88 EUR x 40 týždňov = 3520 EUR. Náklady na školské ošatenie a učebné pomôcky som odhadol na 300 EUR ročne na každé dieťa. To znamená, ročné, zvýšené náklady na 1 dieťa budú 3520 EUR + 300 EUR = 3820 EUR. Pokojne to môžeme zaokrúhliť smerom hore, lebo aj počas školských prázdnin, určité náklady v internátnej škole budú nabiehať. Takže, po zaokrúhlení, môžeme počítať, že ročné zvýšené náklady na jedného žiaka budú približne 4 000 EUR. Nebuďme malicherní, ale počítajme, aj vzhľadom na infláciu ako aj iné náklady, že ročné, zvýšené náklady na žiaka, budú dnes  5000 EUR. Pokiaľ budeme mať internátnu školu, do ktorej každý rok vstupuje 100 detí a tak isto, každý rok z nej vystupuje 100 absolventov, tak na škole budeme mať neustále 1000 detí. ( 4 až 9 ročník základnej školy + 4 ročníky strednej školy).

Zvýšené náklady na internátnu školu, ktorá ročne príjme 100 nových žiakov a produkuje 100 absolventov, budú približne 5 milióny EUR/rok.

Je to strašná suma, ak nevidíme ďalej, ako po nos. Absolventi školy, ak sa zamestnajú, začnú vo forme daní a odvodov vracať štátu to, čo bolo do nich navyše investované. Dnes vieme, že priemerný zamestnanec zaplatí štátu na daniach a odvodoch asi 5200 EUR/rok. Zároveň, nie je potrebné týmto absolventom vyplácať sociálne dávky a dávky v hmotnej núdzi. V reálnom živote, bude táto suma nižšia, lebo absolventi internátnej školy nebudú hneď zarábať priemerné platy a časť môže pracovať na živnosť. Aj tak si myslím, že zamestnaný absolvent  školy, vráti spoločnosti za jeden rok práce určite 5000 EUR, vo forme daní, odvodov a ušetrených sociálnych dávok. Jednoduchým výpočtom zistíme, že potrebujeme 1000 pracujúcich absolventov, aby ročne štátu vracali 5 miliónov EUR, teda sumu, ktorá tvorí zvýšené ročné náklady internátnej školy. Keďže internátna škola vyprodukuje 100 absolventov ročne, v teoretickej – 100 % úspešnosti sa po 10-tich rokoch vyrovnajú zvýšené náklady s príjmami. V ďalších rokoch budú príjmy z daní, odvodov a ušetrených sociálnych dávok od absolventov ďalej narastať a začnú prevažovať nad zvýšenými nákladmi školy. Spoločnosti sa začnú vracať aj investované zdroje. Nie len zvýšené náklady.

Reálna – pesimistická varianta bude asi na úrovni 50 %. To znamená, že po škole bude pracovať len 50% absolventov tejto školy. (časť detí nedoštuduje, časť dievčat sa vydá a budú sa venovať rodine, časť absolventov sa rozpŕchne za robotou do zahraničia,…). Potom sa doba návratnosti posunie na dvojnásobok – na 20 rokov. Aj v tomto prípade, je to ekonomicky zaujímavé a určite lepšie, ako dnešný „lacný“ systém s nekonečnou návratnosťou.

Pokiaľ na rozbeh internátnych škôl využijeme zdroje zo štátneho rozpočtu, peniaze z EU, ako aj súkromných sponzorov, ochotných sa podieľať na financovaní týchto škôl, tak projekt týchto internátnych škôl, nie je nereálny. Tiež si treba uvedomiť, že internátne školy aby fungovali, musia sa rozrastať pomaly, postupne. Budú tam vstupovať len 9 až 10 ročné deti, takže náklady budú len postupne narastať. Na základe týchto skutočností námietku o tom, že internátne školy sú ekonomicky nerealizovateľné, musím odmietnuť.

BUDÚCNOSŤ internátnych škôl:

Rád by som zdôraznil, že internátne školy, nie sú alternatívou voči komunitným centrám, materským škôlkam pre rómske deti, nultým ročníkom na základnej škole, rómskym asistentom na prvom stupni základných škôl. Jedno dopĺňa druhé. Ja vidím budúcnosť komunitných centier v pomoci a príprave detí v predškolskom veku a najmä v rozbehnutí pracovných príležitostí pre Rómov v osadách. Dnes je čas, kedy by sme mali za peniaze EU vybudovať a rozbehnúť činnosť komunitných centier a v nich činnosť materských škôlok pre rómske deti z osád. Komunitné centrá by mali postupne prejsť na samofinancovanie z hospodárskej činnosti, ktorú rozbehnú. Zisky z hospodárskej činnosti by potom slúžili na rozvoj komunitných centier a zlepšovanie životných podmienok Rómov v osadách.

Internátne školy, ak by hneď začali vznikať, budú sa rozrastať pomaly, takže náklady na ich rozbeh sa budú zvyšovať pomaly. Preto ostane dostatok času a zdrojov na vybudovanie a rozbeh komunitných centier. Som presvedčený, že internátne školy, po niekoľkých rokoch prevádzky a preukázaní prvých pozitívnych výsledkov budú sa postupne transformovať na školy s vyššou úrovňou vzdelávania. Tak, ako sa to udialo v Anglicku, keď z pôvodne internátnych škôl pre siroty, postupne vznikli elitné internátne školy, ktoré dnes pripravujú deti už od siedmich rokov a absolventi týchto internátnych škôl majú vydláždenú cestu na najlepšie anglické univerzity.

 

Na záver sa chcem stručne zmieniť a upozorniť na náklady a riziká kvázi-internátnych, celodenných  škôl, ktoré presadzuje strana Smer a ako sa vyjadril minister vnútra Róbert Kaliňák, že: „Deti tam budú tráviť celý deň a domov sa pôjdu len vyspať.“

Môžem len súhlasiť, že to bude určite lepší systém, ako je dnešný systém vzdelávania. Otázka je, či pomer náklady/prínosy budú adekvátne. Celodenné vzdelávanie bude určite lacnejšie, ako klasické internátne školy. Ale aj tak narastú náklady na stravovanie, školské pomôcky, zvýšený počet pedagógov, priestory. Oproti klasickej internátnej škole ušetríme na ubytovaní detí, ich doprave, ako aj na školskom oblečení (ktoré sa mohlo šiť na východnom Slovensku).

Nevýhody a riziká takéhoto vzdelávania, oproti klasickej internátnej škole budú v tom, že:

A/ Neskoré dochádzky deti do celodennej školy

B/ Prídu špinavé, neumyté, nevyspaté.

C/ Odídu zo školy, kedy sa im zachce. Ako ich donútiť, aby tam trávili celý deň, ak ich to prestane baviť?

D/ Negatívny vplyv osady, kamarátov a rodičov bude pretrvávať. Deti budú  vyrušované. Rodič rozhodne, že decko musí ísť poobede na drevo na kúrenie a nie, aby celý deň sedelo v škole. Alebo, kamaráti hrajú futbal za osadou, idem aj ja!

E/ Keď aj základnú školu dokončí, kde je záruka, že mu rodičia dovolia študovať na strednej škole v nejakom meste? Veď to stojí peniaze! (doprava, školské pomôcky,…). Lacnejšie je v 16-tich sa nahlásiť na Úrad práce a poberať príspevky.

F/ Keď aj náhodou dokončí strednú školu, akú šancu sa má zamestnať v blízkom okolí osady na východnom Slovensku? Kto mu pomôže, kto sa za neho zaručí?

Atď, atď,…

V metóde celodenného vzdelávania vidím veľa rizík. Najmä to, že vplyv rodiny a osady na deti sa nezmenší. Preto, aj keď klasická internátna škola je drahší projekt, viac podporujem ju. Klasická internátna škola nám prinesie oveľa väčší efekt, ako systém celodenného vzdelávania. Najmä v oblasti sociálnej výchovy (slušné správanie, samostatnosť, schopnosť sa učiť a začleniť sa do spoločnosti).

Preto, v prípade vzdelávania rómskych detí, uprednostňujem klasickú internátnu školu a starú známu pravdu o tom, že:

Nie sme tak bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci.“

 

Doprava v Bratislave – 2 – Projekt Filiálka

12.01.2017

Vo svojom predchádzajúcom blogu: Doprava v Bratislave – 1 – Železnica, som predstavil návrh, ako by sa dal efektívne zmodernizovať bratislavský železničný uzol tak, aby z toho mala úžitok viac »

Doprava v Bratislave – 1 – Železnica

11.10.2016

K napísaniu tohto príspevku ma priviedlo zúfalstvo mojich príbuzných, ktorí každé pracovné ráno a poobedie, sú nútení tráviť čas v zápchach, v uliciach Bratislavy. Tlačenica v MHD, dlhý viac »

Migračná vlna – 7 návrhov na riešenie

09.11.2015

Úvod: A/ Medzi základné príčiny migračnej vlny, okrem občianskej vojny v Sýrii a nestabilných vládnucich režimov, patria štedré sociálne a azylové systémy krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko, viac »

Marine Le Pen

Le Penová sa dočasne vzdala vedenia Národného frontu

24.04.2017 22:27

Francúzska prezidentská kandidátka a šéfka ultrapravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová dočasne odstúpila z čela svojej strany. I

trump

Trump si pripomenul vyvražďovanie Arménov, slovo genocída nepoužil

24.04.2017 20:50

Zabíjanie Arménov osmanskými Turkami počas prvej svetovej vojny predstavuje jedno z najhorších masových zverstiev 20. storočia a "temnú kapitolu" v dejinách.

sady, ovocie, ovocné sady, jar, stromy, jarné mrazy, zmrznutá úroda,

Mrazivý apríl mení v sadoch pravidlá hry

24.04.2017 20:00

Nádej aj rozčarovanie sa zmocňujú ovocinárov a vinohradníkov, ktorí skúmajú v sadoch a viniciach škody na stromoch a kroch spôsobené minulotýždňovým mrazom.

ramadán, islam, moslimovia, rukyah

Británia: UKIP chce presadiť zákaz závojov a nových islamských škôl

24.04.2017 19:50

Euroskeptická UKIP sa bude snažiť o dosiahnutie zákazu nosenia závojov zahaľujúcich tvár, ako aj otvárania nových islamských škôl v Británii.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 22
Celková čítanosť: 91080x
Priemerná čítanosť článkov: 4140x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy