Založ si blog

Migračná vlna – Povinné kvóty – Áno, alebo Nie?

Slovensko bude v druhom polroku 2016 predsedať Rade EÚ. Ako predsednícky štát budeme viesť rokovania o novej európskej legislatíve či aktuálnych politických otázkach. Myslím si, že je to vynikajúca príležitosť pre našich politikov a našu diplomaciu, chopiť sa iniciatívy a významne prispieť k realizácii jednotnej migračnej a azylovej politiky v EÚ podľa nášho – slovenského vzoru. Hoci, iniciatívni musíme byť už dnes, pretože západní politici v tejto otázke ukázali hanebnú bezradnosť a neschopnosť. Aj dnes si mnohí západní a bruselskí politici riešenie migračnej vlny predstavujú tak, že Turecku, alebo iným krajinám na Blízkom východe poskytnú miliardy EUR, s tým, aby migračnú vlnu vyriešili a zastavili oni. Som toho názoru, že problémy EÚ sa majú v prvom rade riešiť na pôde EÚ a nespoliehať sa na to, že to za nás niekto urobí.
Najprv – niekoľko informácií a faktov:
Veľká Británia – žiadatelia o azyl majú k dispozícii ubytovanie, vzdelanie pre deti a zdravotnú starostlivosť zadarmo. Týždenne taktiež dostanú približne 50 eur na vlastnú potrebu.
Švédsko – im poskytuje ubytovanie v prijímacom centre alebo príspevok 37 eur na vlastné ubytovanie. Žiadatelia navyše dostávajú mesačnú dávku, ktorá môže byť od 60 do 225 eur na mesiac v závislosti od ich osobnej situácie.
Francúzsko poskytuje dva druhy podpory. Dospelí žiadatelia, ktorí nie sú ubytovaní v prijímacích centrách dostanú mesačný príspevok 340 eur. Tým, ktorí využijú bezplatné ubytovanie poskytnú medzi 91 a718 eurami mesačne v závislosti od toho, či sú slobodní alebo majú rodinu. Úrady zabezpečujú aj bezplatné vzdelanie pre maloletých, ktoré je povinné.
Taliani zabezpečujú nádejným azylantom ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, hodiny taliančiny a právne poradenstvo.
Dánsko – S účinnosťou od 1. Septembra tohto roku, žiadatelia o azyl bez detí dostanú mesačný príspevok vo výške približne 800 eur bez dane, čo predstavuje zníženie asi na polovicu voči predošlej dávke. Približne toľko dostávajú na život od vlády aj študenti.
Rakúsko poskytuje dve formy starostlivosti. Žiadateľ môže byť ubytovaný v prijímacom centre, kde má zabezpečenú aj stravu a 40 eur mesačne, alebo si nájsť vlastné ubytovanie, ku ktorému získa viac financií na zabezpečenie jedla a hygienických potrieb.
Nemecko – V prijímacích centrách Nemecko potenciálnym azylantom poskytuje ubytovanie, stravu, oblečenie a prístup k zdravotnej starostlivosti zadarmo. Žiadatelia o azyl navyše mesačne dostanú 143 eur na osobu na súkromné výdavky. Nemecká spolková vláda kancelárky Angely Merkelovej rátala v tomto roku oficiálne s 800.000 žiadateľmi o azyl. Dnes odhady hovoria o jeden a pol milióne žiadateľoch do konca tohto roka. Existuje predpoklad, že za každým úspešným žiadateľom o azyl, postupne pricestuje 4 až 8 rodinných príslušníkov. Čo bude nasledovať ďalší a ďalší rok, nikto netuší.

Čo k tomu dodať?
Myslím si, že sme len na začiatku mohutnej migračnej vlny, ktorá sa valí do Európy a ktorá, pokiaľ sa politici nespamätajú, bude v ďalších rokoch len a len narastať.
Som presvedčený, že ZÁKLADNOU PRÍČINOU migračnej vlny do Európy sú štedré sociálne a azylové systémy krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Veľká Británia, Dánsko, Rakúsko,… Migranti sa tam zlietajú ako muchy na med. To je podstata problému. Pokiaľ budú existovať tieto štedré sociálne a azylové systémy, nemáme šancu dostať migráciu pod kontrolu.

NÁVRH OPATRENÍ, ako dostať pod kontrolu príval ilegálnych migrantov do Európy:
1/ Centralizovať migračnú a azylovú politiku. Kompetencie za migračnú a azylovú politiku z členských krajín preniesť na Európsku komisiu:
V Európskej komisii by mal byť jeden komisár (minister) výlučne zodpovedný za jednotnú migračnú a azylovú politiku EÚ, ako aj za prevádzku záchytných centier a táborov.
2/ V rámci jednotnej migračnej a azylovej politiky EÚ definovať, ktoré štáty vo svete možno považovať za relatívne bezpečné, a ktoré štáty a oblasti za postihnuté vojnovým konfliktom. Migrantom z vojnou postihnutých oblastí (nemusia to byť celé štáty), po preverení totožnosti a údajov poskytnúť dočasný azyl s možnosťou predĺženia. Ilegálnych migrantov z bezpečných štátov, alebo migrantov, ktorí nechcú preukázať svoju totožnosť, automaticky považovať za ekonomických migrantov a urýchlene ich deportovať do domovskej krajiny, prípadne do blízkosti domovskej krajiny.
3/ Vypracovať novú smernicu EÚ, ktorá bude presne definovať normy a postupy pre prijímanie žiadateľov o azyl a bude od členských krajín vyžadovať, aby členské štáty zabezpečili ROVNAKÉ, dôstojné, ale SKROMNÉ podmienky pre azylantov v celej EÚ.
To znamená, že na celoeurópskej úrovni prehodnotiť a zjednotiť azylový a sociálny systém pre migrantov. Mal by vychádzať zo slovenského vzoru. Slovensko, počas azylového konania žiadateľom poskytuje bezplatné ubytovanie, stravu, neodkladnú zdravotnú starostlivosť, základné hygienické potreby, veci nevyhnutne potrebné na prežitie, psychologické poradenstvo a podobne. Čakatelia môžu žiť aj mimo azylového centra, v takom prípade si však všetko hradia sami.
Zanikne, alebo významne sa tak zníži motivácia ekonomických migrantov na cestu do Európy za štedrými sociálnymi dávkami. Zjednotenie by malo byť v tom zmysle, že každý ilegálny migrant, ktorý sa dostane do EÚ, bude mať nárok na bezplatné ubytovanie v utečeneckých ubytovniach, alebo v táboroch, bezplatnú stravu 3x denne, vodu, nevyhnutné hygienické potreby a lekárske ošetrenie. Nič iné. Žiadne finančné dávky, žiadne vreckové. Jedine migranti, z vojnou postihnutej oblasti, ktorí v EÚ získajú dočasný azyl, by mali možnosť v EÚ pracovať, aby si mohli aj finančne polepšiť.
4/ Vytvoriť centrálnu-celo-európsku registráciu (databázu) ilegálnych migrantov a azylantov. Táto databáza by zabezpečila jednotnú evidenciu a prehľad o všetkých ilegálnych migrantoch a azylantoch v celej EÚ, ako aj rovnomerné rozmiestnenie azylantov v EÚ a rovnomerné zaťaženie všetkých krajín EÚ azylantmi.
5/ Zaviesť povinnosti azylantom ( migranti s udeleným azylom):
Azylanti, pokiaľ by dostali v EÚ azyl, by mali mať aj povinnosti. Prvá povinnosť by bola pravdivo informovať úrady o všetkom, čo úrady o nich a ich príbuzných potrebujú vedieť, mali by povinné vzdelávanie o pravidlách a zvykoch krajín EÚ, povinnú školskú dochádzku školopovinných detí a povinnosť žiť a pracovať tam, v takej krajine EÚ, ktorá im bude určená pri udelení azylu. (Minimálne 9 mesiacov v roku). Zároveň, mali by povinnosť učiť sa jazyk krajiny, v ktorej budú žiť. Odmietnutie miesta pobytu, alebo porušenie iných povinností, ako aj trestná činnosť, by viedli k neudeleniu azylu, alebo k jeho okamžitému zrušeniu a vyhosteniu z EÚ.
6/ Povinné kvóty pre členské krajiny EÚ: Členské krajiny EÚ by mali každoročne upresňovať, koľko migrantov s už udeleným azylom (azylantov) sú schopné absorbovať. Na základe týchto podkladov by Brusel určil každej členskej krajine povinné kvóty, koľko azylantov (nie migrantov) musia prijať. Každá členská krajina by ubytovala azylantov vo svojej krajine tak, aby ich rovnomerne rozptýlila medzi domáce obyvateľstvo a predišla tak vytváraniu uzavretých komunít a celkov. Povinnosťou azylanta, by bolo rešpektovať toto rozhodnutie o určení miesta bývania. Pokiaľ by toto rozhodnutie odmietol, alebo po čase nerešpektoval, azyl v EÚ by nezískal, alebo by ho stratil a bol by deportovaný preč z EÚ.
7/ Napĺňanie povinných kvót: Napĺňanie povinných kvót by sa priebežne kontrolovalo a napĺňanie povinných kvót by muselo byť rovnomerné v celej EÚ. Tak, aby všetky štáty EÚ boli približne rovnako zaťažené. Zároveň, bola by to aj určitá ochrana voči tomu, aby si vyspelé štáty nepovyberali z azylantov tých najkvalifikovanejších a nekvalifikovanú silu by museli prijať ostatné štáty. Ak niektorá krajina (napríklad Nemecko) by dosiahla hranicu naplnenosti kvóty na 10%, ďalší azylanti by boli presúvaní do iných krajín až potiaľ, pokiaľ by aj všetky ostatné krajiny nedosiahli hranicu naplnenia kvót na 10%. Podobne by to bolo aj pri hranici 20%, 30%, 40%, 50%,…… Po vyčerpaní povinnej kvóty v danom roku, by sa hranice EÚ pre ďalších azylantov uzavreli. Otvorili by sa až na ďalší rok. Žiadatelia o azyl by museli čakať v záchytných táboroch na ostrovoch mimo európskej pevniny, prípadne v táboroch v krajinách mimo EÚ.
8/ Zvýšiť trestné sadzby za pašerátstvo a prevádzačstvo. Pašerákov a prevádzačov migrantov automaticky považovať za príslušníkov organizovanej zločineckej organizácie, ktorá obchoduje s ľuďmi, je zodpovedná za úmrtia, znásilnenia a vraždy migrantov. Trestať ich ako organizovaných zločincov dlhoročným väzením, automatickým zhabaním ich majetkov, ako aj vysokými finančnými pokutami. Dopravné a iné prostriedky, zhabané prevádzačom a pašerákom, (lode, autá,…) by mali byť automaticky zlikvidované.
9/ Vytvoriť jednotné, pohraničné vojsko EÚ, na ochranu vonkajšej hranice Európskej únie:
Táto armáda by mala jednotné, centrálne velenie, ktoré by bolo zodpovedné za to, ako je vonkajšia hranica EÚ v jednotlivých členských krajinách zabezpečená a chránená. Vojaci a velenie by boli platení z prostriedkov EÚ, nie členskou krajinou. Radoví vojaci, námorníci a civilní zamestnanci tejto armády by boli prevažne miestni obyvatelia, veliteľské kádre by museli po určitom čase rotovať, aby sa zabránilo vytváraniu pašeráckych a mafiánskych sietí v pohraničnom vojsku. Dnes sme svedkami toho, že najväčšie vlny migrantov prichádzajú cez krajiny, ako sú Grécko a Taliansko, teda tam, kde kvitne veľká korupcia a mafie. Je vysoko pravdepodobné, že v týchto krajinách, prevádzanie migrantov je výnosným obchodom pre rôzne mafiánske skupiny, v ktorých sú zapletení aj miestny politici, policajti, či príslušníci miestnej pohraničnej stráže. Nezávislá celoeurópska armáda platená z prostriedkov EÚ, s rotujúcimi veliteľskými a kontrolnými kádrami z viacerých krajín, by bola oveľa väčšou zárukou na zabezpečenie vonkajšej hranice EÚ.
10/ Technické opatrenia na námornej hranici EÚ:
V medzinárodných vodách – Znásobiť prieskum, hliadkovanie a kontrolu podozrivých plavidiel. Po vzore Austrálie, otáčať lode s migrantmi naspäť.
V pobrežných vodách EÚ – Lode, ktoré preniknú do pobrežných vôd EÚ zajať, utečencov previesť do najbližších zberných táborov, rozmiestnených na pustých ostrovoch okolo európskeho kontinentu, pašerákov do väzby a pašerácke lode potopiť. Migranti, ktorým by bol udelení azyl, by boli prevezení do krajiny, do ktorej im bol udelený pobyt. Migranti, ktorým bol zamietnutý azyl, by boli letecky, alebo loďou prepravený do domovskej krajiny.
11/ Technické opatrenia na suchozemskej hranici EÚ:
Najmä na grécko-tureckej a bulharsko-tureckej hranici vybudovať technické opatrenia, vrátane 10 metrov vysokých betónových múrov (podľa vzoru múru na americko-mexickej hranici, alebo múru na izraelsko-libanonskej, či palestínskej hranici), na zamedzenie prechodu migrantov, pašerákov, či teroristov. Taký múr už nie je možné podliezť, rozstrihať, či preliezť. Zvlášť, ak by pohraničné jednotky mali k dispozícii vodné delá, či slzotvorný plyn. Ilegálnych migrantov, ktorým by sa len predsa podarilo dostať do vnútrozemia EÚ, (napríklad letecky, alebo ukrytí v kamiónoch), tiež previesť do najbližších zberných centier, či táborov, kde by sa museli zdržovať (30 až 60 dní), až do rozhodnutia o tom, či im bude udelený azyl, alebo budú vyhostení. Migranti, ktorým by bol udelení azyl, by boli prevezení do krajiny, do ktorej im bol udelený pobyt. Migranti, ktorým bol zamietnutý azyl, by boli letecky, alebo loďou prepravený do domovskej krajiny.
12/ Opatrenia v zahraničí:
12A/ Pomôcť stabilizovať politické systémy a vlády v zahraničí.
12B/ Vybudovať v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú spoločné veľvyslanectvá krajín EÚ, ktoré budú miestne média a obyvateľstvo v danej krajine informovať o možnostiach legálne prácovať v EÚ a o legálnej migrácii do EÚ. Zároveň, informovať miestne obyvateľstvo o rizikách a nebezpečenstve ilegálnej migrácie.
12C/ Zvýšiť finančnú pomoc na vytvorenie práce v zahraničí. Napríklad – Krajiny odkiaľ migranti prichádzajú trpia nedostatkom vody a zelene. EÚ by mala financovať v týchto krajinách programy na hľadanie prameňov podzemných vôd, budovanie odsoľovacích staníc na výrobu pitnej a úžitkovej vody z morskej vody a najmä, financovať zalesňovanie v týchto krajinách. Pri zalesňovaní vyprahnutých púští v Afrike a na Blízkom Východe, by našlo prácu milióny ľudí na dlhé desaťročia.

Celý migračný a azylový proces by mal smerovať k tomu, aby, ak sa migranti rozhodnú ilegálne dostať do EÚ, tak v prvom rade narazia na prísne stráženú námornú, alebo suchozemskú hranicu, ktoré nebude možné prekročiť. Ak sa aj dostanú cez hranicu do EÚ, tak hneď budú zachytení a dopravení do zberných centier a táborov, kde prebehne aj ich registrácia. Registračné miesta, centrá a zberné tábory by mali byť vybudované v každej členskej krajine EÚ, ale najmä, pozdĺž južnej a východnej hranice EÚ. Európska komisia by si mala od Talianska a Grécka prenajať, alebo odkúpiť niekoľko pustých ostrovov, kde by zriadila zberné centrá a tábory pre ilegálnych migrantov. Prevádzku a stráženie týchto centier a táborov by tiež znášal Brusel, aby s tým neboli zaťažené pohraničné štáty. To znamená, zamestnanci centier a táborov, ako aj stráž, všetko by to boli zamestnanci Európskej únie. Nie členského štátu.
V tomto zbernom centre, alebo tábore, by ilegálny migranti museli počkať až do rozhodnutia o udelení, alebo neudelení azylu. Tým, ktorým by bol azyl udelení, boli by prepravení na pevninu, do krajiny, ktorá im bola určená na azylový pobyt. Migranti, ktorým by nebol udelený azyl v EÚ, alebo takí, ktorí by azyl odmietli, z dôvodu, že sa im nepáči krajina, v ktorej by mali žiť a pracovať, boli by hneď zo zberného tábora deportovaní preč z EÚ. To znamená, že na pevninu do EÚ by sa dostali už len azylanti – migranti, ktorým bol udelený azyl a ktorí súhlasia aj s miestom pobytu. Odmietnutie miesta pobytu, alebo jeho nedodržiavanie, by malo za následok vyhostenie z EÚ.

Na záver, by som rád povedal, že hoci si pána prezidenta Kisku veľmi vážim, ale v otázke migrantov dávam skôr za pravdu našej vláde. Myslím si, že naša vláda by mala súhlasiť s povinnými kvótami, pre azylantov, ale len v prípade, že:
1/ zjednotia sa sociálne a azylové systémy v celej EÚ podľa slovenského vzoru, aby odpadla motivácia pre ekonomických migrantov.
2/ pribudne povinnosť azylantov bývať v takej krajine, v takej oblasti, ako im bude určené pri udelení azylu. Minimálne 9 mesiacov v roku.
3/ vypracuje sa systém, ktorý zabezpečí, že sa povinné kvóty budú napĺňať rovnomerne v celej EÚ. (10%,20%,30%,…)
4/ Vypracuje sa návrh technických a organizačných opatrení, ktorí zvýši nepriepustnosť námornej, ako aj suchozemskej hranice EÚ.

Doprava v Bratislave – 2 – Projekt Filiálka

12.01.2017

Vo svojom predchádzajúcom blogu: Doprava v Bratislave – 1 – Železnica, som predstavil návrh, ako by sa dal efektívne zmodernizovať bratislavský železničný uzol tak, aby z toho mala úžitok viac »

Doprava v Bratislave – 1 – Železnica

11.10.2016

K napísaniu tohto príspevku ma priviedlo zúfalstvo mojich príbuzných, ktorí každé pracovné ráno a poobedie, sú nútení tráviť čas v zápchach, v uliciach Bratislavy. Tlačenica v MHD, dlhý viac »

Migračná vlna – 7 návrhov na riešenie

09.11.2015

Úvod: A/ Medzi základné príčiny migračnej vlny, okrem občianskej vojny v Sýrii a nestabilných vládnucich režimov, patria štedré sociálne a azylové systémy krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko, viac »

Lindsey Graham

Americký senátor Graham: Rusku nakopeme za hackerské útoky zadok

19.02.2017 12:45

Ostré slová na záver medzinárodnej bezpečnostnej konferencie v Mníchove zvolil v nedeľu na adresu Moskvy vplyvný republikánsky senátor Lindsey Graham.

Mike Pence, Dachau

Americký viceprezident Pence navštívil koncentračný tábor Dachau

19.02.2017 12:13

Americký viceprezident Mike Pence, ktorý sa v Mníchove zúčastnil medzinárodnej bezpečnostnej konferencie, navštívil v nedeľu koncentračný tábor Dachau.

peniaze, mince

Polovica Slovákov spláca úver

19.02.2017 12:02

Polovica Slovákov spláca nejaký úver. Vziať si úver v tomto roku plánuje zhruba každý desiaty Slovák.

Mohammad Džavád Zarifa, Mníchov

Irán nebude vyrábať jadrové zbrane. Izrael tomu neverí

19.02.2017 11:34

"Irán nikdy nevyrobí jadrové zbrane," povedal v nedeľu na mníchovskej bezpečnostnej konferencii iránsky minister zahraničia Mohammad Džavád Zarifa.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 22
Celková čítanosť: 88754x
Priemerná čítanosť článkov: 4034x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy