tunaj

Úvod:
A/ Medzi základné príčiny migračnej vlny, okrem občianskej vojny v Sýrii a nestabilných vládnucich režimov, patria štedré sociálne a azylové systémy krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Veľká Británia, Dánsko, Rakúsko,… Migranti sa tam zlietajú ako muchy na med. Pokiaľ budú existovať tieto štedré sociálne a azylové systémy, máme malú šancu dostať migráciu pod kontrolu.
B/ Turecko je kľúčový hráč na zastavenie migračnej vlny. Treba s ním zodpovedne rokovať. ALE nespoliehať sa na to, že migračnú vlnu dokáže úplne zastaviť. Turecko bude tento problém využívať ako nátlakový prostriedok na Európsku úniu, aby z nej dostalo miliardy Eur a rôzne politické ústupky. Spoliehať sa treba hlavne na vlastné – európske sily a opatrenia.
C/ Ilegálna migrácia je lukratívny obchod pre rôzne mafie a pašerácke gangy, do ktorých môžu byť zapletení aj miestni politici a policajti. V prípade sprísnenia kontrol, či zatvorenia jednej hranice, budú hľadať inú cestu do Európy. Tlak na hranice Európy preto bude trvalý. Preto je potrebné likvidovať mafiánske a pašerácke siete a zároveň zvyšovať ochranu celej južnej a východnej hranice EÚ. Dnes má problém hlavne Grécko a Taliansko, zajtra to môže byť Bulharsko, či Rumunsko, alebo Španielsko.
D/ Nie je v silách jedného štátu riešiť tento problém. Ani Nemecko, ani Grécko toto nedokážu zvládnuť samostatne. Toto dokáže zvládnuť a dostať pod kontrolu len spoločná politika všetkých krajín EÚ.

Myslím si, že je potrebné realizovať týchto 7 základných opatrení:

1/ Zrušiť štedré sociálne a azylové podmienky pre ilegálnych, migrantov, aby sa odstránila jedna z hlavných príčin príchodu ekonomických migrantov do EÚ. Zjednotiť migračnú a azylovú politiku v celej EÚ podľa slovenského vzoru. To znamená, vypracovať novú smernicu EÚ, ktorá zabezpečí migrantom a azylantom rovnaké, dôstojné, ale skromné podmienky v celej EÚ.
2/ Udeľovať dočasný azyl. Napríklad na tri roky. Azylant by dostal azylantský – občiansky preukaz s čipom, platný na tri roky, ktorým by sa preukazoval. Dočasný azyl by sa mohol predlžovať. Trvalý azyl by azylant mohol získať najskôr po troch predĺženiach dočasného azylu (po 9-tich rokoch) a za podmienky, že sa dobre naučil jazyk krajiny v ktorej žije, nepredstavuje pre EÚ bezpečnostné riziko a nežije len zo sociálnych dávok.
Aby ilegálnemu migrantovi mohol byť udelený dočasný azyl, azylant by musel písomne súhlasiť s určeným miestom pobytu. To znamená, azylant by si nevyberal, kde v EÚ chce bývať. Miesto pobytu by mu bolo určené podľa zaťaženia a naplnenia jednotlivých štátov EÚ. Ak by s miestom pobytu nesúhlasil, alebo by toto nariadenie neskôr porušil, azyl by nedostal, alebo by mu bol okamžite zrušený a bol by z EÚ deportovaný.
3/ Vytvoriť centrálnu-celo-európsku registráciu (databázu) ilegálnych migrantov a azylantov. Táto databáza by zabezpečila jednotnú evidenciu a prehľad o všetkých ilegálnych migrantoch a azylantoch v celej EÚ, ako aj rovnomerné rozmiestnenie azylantov v EÚ a rovnomerné zaťaženie všetkých krajín EÚ azylantmi. Zaťaženie krajín EÚ azylantmi by sa priebežne vyhodnocovalo a na základe toho by sa azylanti umiestňovali. Tak, aby všetky krajiny EÚ by boli rovnomerne obsadzované a zaťažené. (na 10%, na 20%, na 30%,…)
4/ Urýchlene prijať Bulharsko a Rumunsko do Schongenského priestoru. Bez týchto štátov nie je možná účinná kontrola východnej hranice EÚ. Zvlášť, ak sú tieto štáty dávno technicky a organizačne pripravené vstúpiť do Schongenského systému.
5/ Ochrana suchozemskej hranici EÚ:
Vybudovať na bulharsko-tureckej a grécko-tureckej suchozemskej hranici 10 metrov vysoký betónový plot, podľa vzoru plotov na izraelsko-palestínskej hranici, alebo americko-mexickej hranici. Takýto plot nie je už možné ani podliezť, ani rozstrihať, ani preliezť. Ani, keby sa o to usilovalo súčasne aj niekoľko tisíc ilegálnych migrantov. Zvlášť, ak by pohraničné jednotky mali k dispozícii vodné delá, či slzný plyn. Náklady na výstavbu týchto plotov by mala znášať EÚ.
Ilegálni migranti zachytení na vonkajšej suchozemskej hranici EÚ, alebo takí, ktorí sa do vnútrozemia EÚ dostanú letecky, alebo ukrytí v kamiónoch, či v lodných kontajneroch, by boli prevezení do zberných táborov, ktoré by boli rozmiestnené v každom štáte EÚ. Zberný tábor by malo byť strážené stanové, alebo kontajnerové mestečko pre niekoľko tisíc obyvateľov, blízko letiska, na ktorom dokážu pristávať vojenské dopravné lietadlá. Tam by ilegálny migranti čakali – maximálne 30 dní, na rozhodnutie o udelení, či neudelení dočasného azylu. V zbernom tábore by mali nárok na bezplatné ubytovanie, vodu, jedlo a lekárske ošetrenie. Nič viac. Žiadne financie, žiadne vreckové.
V prípade udelenia dočasného azylu, by azylanti (migranti s udeleným dočasným azylom) boli prevezení zo zberného tábora do krajiny EÚ, ktorá im bola určená na dočasný azylový pobyt.
V prípade zamietnutia azylu, by boli ilegálni migranti zo zberného tábora okamžite naložení do vojenských dopravných lietadiel a odvezení mimo EÚ. Najlepšie do svojej domovskej krajiny, prípadne do zahraničných bezpečnostných zón, ktoré by boli pod ochranou vojakov EÚ.
6/ Ochrana morskej hranice EÚ:
V medzinárodných vodách okolo Európy znásobiť hliadkovanie, s cieľom identifikovať pašerácke lode, identifikovať posádku lode, kormidelníka, či kapitána. V prípade, že táto loď prenikne do pobrežných vôd EÚ, tak posádku lode zajať a posadiť do väzenia najmenej na päť rokov, pašerácke lode, či člny potopiť a ilegálnych migrantov z týchto lodí previesť do najbližších zberných táborov. Registrácia ilegálnych migrantov by prebehla hneď na lodi. Zberné tábory by mali byť strážené stanové, alebo kontajnerové mestečká pre niekoľko tisíc obyvateľov, blízko námorného prístavu, alebo letiska, kde dokážu kotviť vojenské prepravné lode, alebo pristávať vojenské dopravné lietadlá. Tam by ilegálny migranti čakali – maximálne 30 dní na rozhodnutie o udelení, či neudelení dočasného azylu. V zbernom tábore by mali nárok na bezplatné ubytovanie, vodu, jedlo a lekárske ošetrenie. Nič viac. Žiadne financie, žiadne vreckové.
Ilegálny migranti, ktorí preniknú na európske ostrovy na malých gumených člnoch, by mali byť po pristátí zachytení zosilnenými, medzinárodnými policajnými, či armádnymi hliadkami a ihneď odvedení na špeciálny vojenský trajekt, alebo loď kotviacu pri ostrove. Na tejto lodi by sa zaregistrovali, dostali by lekárske ošetrenie, stravu a pitie. Z tejto lode by už neboli pustení, naspäť na ostrov, ale boli by touto loďou ihneď prevezení do najbližších zberných táborov, kde by tiež čakali maximálne 30 dní, na rozhodnutie o udelení, či neudelení dočasného azylu. Na ostrovoch, na ktoré prichádzajú ilegálny migranti by mali fungovať zosilnené policajné, či vojenské medzinárodné hliadky, ktoré by zabránili imigrantom dostať sa do prístavu na normálne trajekty plávajúce na európsku pevninu. Ilegálni migranti, po tom, čo sa dostanú na ostrovy, by mohli ísť jedine na vojenskú registračnú loď, kde by boli zaregistrovaní, dostali by lekárske ošetrenie, jedlo a pitie a boli by odvezení do zberného tábora.
V prípade udelenia dočasného azylu, by azylanti (migranti s udeleným dočasným azylom) boli prevezení zo zberného tábora do krajiny EÚ, ktorá im bola určená na dočasný azylový pobyt.
V prípade zamietnutia azylu, by boli ilegálni migranti zo zberného tábora okamžite naložení do vojenských dopravných lietadiel, alebo lodí a odvezení mimo EÚ. Najlepšie do svojej domovskej krajiny, prípadne do zahraničných bezpečnostných zón, ktoré by boli pod ochranou vojakov EÚ.
7/ Opatrenia v zahraničí:
7A/ Pomôcť stabilizovať politické systémy a vlády v zahraničí. Zahraničnú pomoc podmieniť podpísaním readmisných dohôd, prípadne vytvorením bezpečnostných zón pod kontrolou EÚ, tak aby bolo kde odvážať migrantov z EÚ, ktorým bola zamietnutá žiadosť o azyl, alebo im bol azyl v EÚ zrušený.
7B/ Vybudovať v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú spoločné veľvyslanectvá krajín EÚ, ktoré budú miestne média a obyvateľstvo v danej krajine informovať o možnostiach legálne pracovať v EÚ a o legálnej migrácii do EÚ. Zároveň, informovať miestne obyvateľstvo o rizikách a nebezpečenstve ilegálnej migrácie.
7C/ Zvýšiť finančnú pomoc pre utečenecké tábory v zahraničí a na vytvorenie práce v zahraničí. Napríklad – Krajiny odkiaľ migranti prichádzajú trpia nedostatkom vody a zelene. EÚ by mala financovať v týchto krajinách programy na hľadanie prameňov podzemných vôd, budovanie odsolovacích staníc na výrobu pitnej a úžitkovej vody z morskej vody a najmä, financovať zalesňovanie v týchto krajinách. Pri zalesňovaní vyprahnutých púští v Afrike a na Blízkom Východe, by našlo prácu milióny ľudí na dlhé desaťročia.

Záver:
Migračná vlna môže, paradoxne, pomôcť štátom s vysokou nezamestnanosťou na východe a juhu Európy. Posilnenie policajných a vojenských hliadok na suchozemskej hranici, ako aj na ostrovoch, kde migranti prichádzajú, zvýšenie počtu hliadkujúcich lodí a člnov, zabezpečujúcich ochranu morskej hranice, vybudovanie zberných táborov a poľných letísk, to všetko môže, za peniaze Európskej únie, zvýšiť zamestnanosť v takých krajinách, ako sú južné Taliansko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Španielsko, či Portugalsko. Tieto zariadenia totiž budú musieť byť trvalé s nepretržitou prevádzkou. Našlo by tam prácu množstvo miestnych ľudí. Výstavbu a prevádzku týchto zariadení by musel znášať Brusel, pretože práca v týchto zariadeniach má zmysel pre všetky európske štáty. Zvlášť, pre tie bohaté, ako sú Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Dánsko,…