tunaj

Rómska problematika -3- Bývanie:

Súčasný stav v bývaní najchudobnejšej vrstvy – Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev (SVS) netreba dlho a rozsiahlo rozoberať: Chatrče, rozbité bytovky, odpadky, špina, potkany, žltačky, infekcie. Čierne stavby na cudzích pozemkoch, v chránených lokalitách, bez stavebného povolenia, v rozpore s akýmikoľvek bezpečnostnými a hygienickými predpismi. Neplatenie nájomného, energie, vody.

V otázke bývania najchudobnejšej a najmenej vzdelanej vrstvy spoločnosti nemá náš štát žiadnu koncepciu. Pomáhame strednej a bohatej vrstve s bývaním (stavebné sporenie, hypotéky, pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania), ale ako systematicky riešiť bývanie pre najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti – Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev (SVS), to sa necháva na ľudovú (obecnú a mestskú) tvorivosť a chaos. Niekde sa problém s bývaním snažia riešiť seriózne (výnimky), niekde otrasne (Luník IX), ale väčšinou prevláda bezradnosť. Pokiaľ sa aj obec, alebo mesto rozhodnú razantne riešiť problémy s nelegálnymi stavbami a osadami, s neplatičmi a bordelármi, kladú sa im do cesty také byrokratické prekážky, že v podstate nemôžu urobiť nič. Zároveň, ešte sú aj obviňovaní rôznymi aktivistami z neľudskosti, rasizmu a iných svetových a vesmírnych smrteľných hriechov.

Čo teda vlastne robiť? Má vlastne význam riešiť tento problém?

Podľa môjho názoru, existuje niekoľko vážnych dôvodov, prečo treba riešiť a vyriešiť bývanie chudobných Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev

– Zvýšenie hygieny bývania – menšia chorobnosť a odstránenie rizika epidémií.

– Zvýšená bezpečnosť bývania – zabránenie nehodám a katastrofám.

– Zvýšená kultúra bývania – PROSTREDIE VYCHOVÁVA.

– Významné ekonomické dôvody: Výstavbu nového bývania pre Rómov, možno uskutočniť zo zdrojov Európskej Únie. Výstavba bývania pre najchudobnejšie vrstvy zvýši zamestnanosť. Pri výstavbe nových lokalít a prestavbe starých osád a sídlisk obývaných Rómami, sa zamestná množstvo ľudí vo firmách, ktoré budú vyrábať montované byty a domy, ako aj u firiem, ktoré budú samotnú výstavbu prevádzať. Má to veľký význam, ak si uvedomíme, že Sociálne Vylúčené Spoločenstvá sú najmä na východnom Slovensku, kde je práce najmenej. Podľa môjho hrubého odhadu, ročne by sa malo stavať aspoň 3 až 4 tisíc bytov, alebo domov pre najchudobnejších, aby sme sa v priebehu desiatich až pätnástich rokov tohto problému zbavili. Nová výstavba, nové nájomné zmluvy, cenovo prístupné bývanie a najmä nové možnosti presúvať nájomníkov z lepších podmienok bývania postupne až do najhoršej kategórie bývania (režimovej ubytovne existenčného minima), zabezpečia lepšiu disciplínu v platení nájmu a energií u Rómov. V súčasnosti, peniaze zo sociálnych dávok z veľkej časti končia v krčmách za prepitý, nelegálne pálený alkohol, alebo u úžerníkov. Nová výstavba bývania pre najchudobnejších a následná likvidácia starých nelegálnych osád a rozbitých bytoviek, by zabezpečila, že časť zo sociálnych dávok sa použije na platenie nájmu a energií a tak sa zvýšia finančné príjmy obcí a miest.

V otázke bývania Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev (ale nielen ich) možno definovať tri základné problémy:

Problém číslo 1: Osoba, alebo rodina býva vo svojom vlastnom byte, alebo dome, ale svojim správaním (hluk, špina, smrad, agresivita) doslova terorizuje okolie.

Problém číslo 2: Osoba, alebo rodina býva v nájme (cudzí byt, alebo dom) legálne, ale neplatí nájom a energie, ničí prenajatý byt a jeho okolie, špina, smrad, haldy odpadkov v okolí domov, alebo bytov, potkany, žltačky, infekcie.

Problém číslo 3: Osoba, alebo rodina býva nelegálne. V chatrči, alebo v dome postaveného na cudzom (ale aj na vlastnom) pozemku, bez stavebného povolenia, v rozpore so stavebnými a hygienickými predpismi. Prípadne, nelegálne obýva cudzie domy, alebo chaty a chatky, ktorých majitelia sa nevedia brániť.

Riešenie týchto problémov by bolo veľmi jednoduché a rýchle, keby sme mali zvládnutú otázku KAM S NIMI ? Základný problém bývania Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev a s tým súvisiacich javov (nelegálne stavby na cudzích pozemkoch, neplatenie nájmov a energií, ničenie bytov, špina, odpadky,…) je ten, že nemáme vyriešenú otázku bývania pre najchudobnejších. Nemáme vyriešenú otázku výmeny lepšieho bývania za horšie a naopak, nemáme vyriešenú otázku bývania pre ľudí na samom dne spoločnosti. Pokiaľ toto nebude vyriešené, nebudeme vedieť uspokojivo riešiť ani Problémy 1, 2 a 3.

Preto NAVRHUJEM:

1/ Definovať – čo je vlastne bývanie pre najchudobnejších. Je potrebné definovať stavebné a hygienické normy. Tým, že neexistujú normy bývania pre najchudobnejších, stavajú sa také absurdity, ako kontajnerové byty na Luníku IX, vybavené elektrickými bojlermi a konvertormi a kde náklady na bývanie vychádzajú 200 EUR mesačne. Choré. Rómovia by museli byť ozaj padlí na hlavu, aby išli bývať do tak drahých kontajnerových bytov. Jedine vtedy, ak by už dopredu vedeli, že tak drahý nájom platiť aj tak nebudú a nič sa im nestane.

Bývanie pre najchudobnejších nesmie v žiadnom prípade poskytovať taký komfort bývania, ako bývanie pre pracujúcu majoritnú vrstvu. Ak by to tak bolo, došlo by len k nárastu závisti a nenávisti majoritnej vrstvy voči Rómom a zároveň, stratila by sa túžba a sen tých najchudobnejších o lepšom bývaní,  o lepšom vybavení. Stratila by sa motivácia hrabať sa hore. Bývanie pre chudobných nesmie uspokojovať bývajúcich. Musia vedieť, že existuje aj lepšia možnosť. Preto sú kategórie bývania, ktoré navrhujem v ďalšom kroku navrhnuté tak, aby zabezpečovali minimálny komfort, sparťanské podmienky, prijateľnú cenu výstavby a najmä prijateľnú cenu nájmu pre nájomcov.

Navrhujem preto štyri kategórie bývania – A, B, C a D a tieto základné parametre bývania pre chudobných:

Kategória A – Obecné (mestské) nájomné domy/byty pre chudobných:

Vybavenie: Zavedený vodovod, elektrina a sporák na pevné palivo. Nie plyn, nie ústredné kúrenie, nie teplá voda, nie kanalizácia. Vonku bude suchý záchod – latrína. Sprchovania a pranie v teplej vode bude umožnené v komunitnom centre – za poplatok. Išlo by o typizované, montované betónové domy, alebo byty zo sendvičových panelov, ktorých obytná plocha je maximálne 50 m štvorcových. Bez vnútorného členenia. Jeden priestor. Toto bývanie by bolo vo vlastníctve obce, alebo mesta, ktorí by inkasovali nájom na základe nájomnej zmluvy s nájomcom a s jeho súhlasom inkasovania nájmu zo sociálnych dávok. Výška nájmu by bola napríklad 80 CENTOV za štvorcový meter obytnej plochy + spotreba vody + elektrickej energie.

Kategória B – Obecné (mestské) nájomné domy/byty pre chudobných:

Vybavenie: Zavedená iba elektrina a sporák na pevné palivo. BEZ VODOVODU. Nie plyn, nie ústredné kúrenie, nie teplá voda, nie kanalizácia. Vonku – spoločná studňa, alebo iný zdroj pitnej vody + suchý záchod – latrína.   Sprchovania a pranie v teplej vode bude umožnené v komunitnom centre – za poplatok. Rovnako, ako v kategórii A, išlo by o typizované, montované betónové domy, alebo byty zo sendvičových panelov, ktorých obytná plocha je maximálne 50 m štvorcových. Bez vnútorného členenia. Jeden priestor. Toto bývanie by bolo vo vlastníctve obce, alebo mesta, ktorí by inkasovali nájom na základe nájomnej zmluvy s nájomcom a jeho súhlasom inkasovania nájmu zo sociálnych dávok. Výška nájmu by bola napríklad 70 CENTOV za štvorcový meter obytnej plochy + spotreba elektrickej energie.

Kategória C – Obecné (mestské) nájomné domy/byty pre chudobných:

Vybavenie: LEN sporák na pevné palivo, BEZ ELEKTRINY, BEZ VODOVODU a ostatných vymožeností. Vonku – spoločná studňa, alebo iný zdroj pitnej vody + suchý záchod – latrína. Sprchovania a pranie v teplej vode bude umožnené v komunitnom centre – za poplatok. Rovnako, ako v kategóriách A a B, išlo by o typizované, montované betónové domy, alebo byty zo sendvičových panelov, ktorých obytná plocha je maximálne 50 m štvorcových. Bez vnútorného členenia. Jeden priestor. V týchto domoch by si nájomcovia svietili sviečkami, alebo petrolejkami, prípadne, čo si nájomník zabezpečí sám. Napríklad autobatéria, ktorú si chodí nájomník za poplatok nabíjať. Toto bývanie by bolo vo vlastníctve obce, alebo mesta, ktorí by inkasovali nájom na základe nájomnej zmluvy s nájomcom a jeho súhlasom inkasovania nájmu zo sociálnych dávok. Výška nájmu by bola napríklad      50 CENTOV za štvorcový meter obytnej plochy.

Kategória D: Ubytovne Existenčného Minima:

Režimové ubytovne existenčného minima (haly) by boli pre ľudí, ktorí by neboli schopní platiť nájom v obecných domoch/ bytoch kategórie A, B, alebo C. Boli by určené pre neplatičov, asociálov, bezdomovcov. Bolo by to ubytovanie na spôsob skladu, alebo telocvične. Zvlášť priestor pre mužov, zvlášť priestor pre ženy. Deti by nemohli v takýchto priestoroch dlhodobo žiť. Maximálne s matkou, na prechodnú dobu 30 až 60 dní. Pokiaľ by sa do 30 až 60 dní ich situácia nejako uspokojivo nevyriešila, boli by odobraté svojim rodičom a zverené do dočasnej opatery inde. Tieto haly – režimové ubytovne existenčného minima, by boli prejav minimálnej solidarity aj s ľuďmi, ktorí odmietajú pracovať aj za cenu toho, že budú na ulici, s asociálmi a s bezdomovcami. S ľuďmi na samom dne spoločnosti. V tejto ubytovni by bolo zabezpečené:

Spanie: Na rohožiach (karimatkách) prikrytí dekou, na betónovej podlahe s podlahovým kúrením. O desiatej večer – zhasnutie svetiel a nočný pokoj, o šiestej ráno budíček, raňajky a odchod z ubytovne. Počas dňa by nebolo možné zdržiavať sa v ubytovni.

Umytie: Len studená voda v spoločnej umyvárni (ako na vojne), toalety by boli, alebo turecké záchody, alebo suché latríny vonku. Sprchovania a pranie v teplej vode by bolo umožnené v komunitnom centre – za poplatok.

Jedlo: Ráno pri odchode z ubytovne – teplý čaj a suchý chlieb, večer pri otvorení ubytovne – jedno teplé jedlo – hustá polievka, alebo kaša + suchý chlieb a čaj.

Oblečenie: Možnosť získať obnosené šatstvo, ktoré by tam donášali občania, alebo charita.

Tieto režimové ubytovne by prevádzkovali obce, alebo mestá, prípadne cirkev, alebo tretí sektor. Na prevádzku ubytovní Existenčného minima by prispieval štát. (Dôvod – vysoká migrácia ľudí na samom dne spoločnosti). Služby režimovej ubytovne existenčného minima by boli spoplatnené. Zisťovala by sa totožnosť osôb a hlásila by sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá by za jedlo a za pobyt v režimovej ubytovni strhávala dotyčnému zo sociálnych dávok, pokiaľ by bolo z čoho. V prípade zistenia absencie finančných zdrojov, by sa pohľadávky voči dlžníkovi nevymáhali.

2/ Je potrebné vytvoriť vzorové projekty (stavebné a finančné) na bývanie pre najchudobnejších.

Po definovaní – čo je vlastne bývanie pre chudobných, je potrebné vytvoriť stavebné projekty a ekonomické prepočty typizovaného bývania a vybavenia. Aby sa zabránilo zneužívaniu financií určených na riešenie bývania pre najchudobnejšie vrstvy spoločnosti, je potrebné vytvoriť oficiálny, celoštátne platný katalóg domov a bytov bývania pre najchudobnejších. Jedine centrálne vysúťažené  projekty bývania a k tomu prislúchajúce ekonomické prepočty z tohto katalógu, by sa mohli používať na výstavbu nového bývania pre chudobné vrstvy. Len vtedy by vznikal nárok na podporu od štátu a na možnosť získať peniaze z fondov EU.

Výstavba novej lokality pre Rómov z SVS, alebo prestavba súčasných rómskych osád a lokalít by musela zahrňovať výstavbu všetkých typov bývania pre chudobných. Aj kategóriu A, aj B, C a D. Približne v členení:  Jedna tretina bývania v kategórii A, jedna tretina v kategórii B, jedna tretina v kategórii C. Súčasťou  novej výstavby by musela byť aj minimálne jedna ubytovňa existenčného minima – kategórie D – asi pre 5 až 10 % obyvateľov. Zároveň, bolo by postavené aj komunitné centrum, ako aj priestory pre miestnu, alebo obecnú poriadkovú službu, alebo políciu. Tým, že bývanie pre chudobných bude vo vlastníctve obcí a miest, vedeli by obce a mestá pomerne rýchlo popresúvať nájomníkov podľa ich vyspelosti a správania. Tých lepších – do vyššej kategórie bývania, tých problematickejších – do nižšej kategórie bývania.

Výstavba a bývanie pre najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti – Rómov z SVS, musí byť lacné a cenovo prijateľné. Tak, aby sa nájom dal splácať aj zo sociálnych dávok. Cenovo prijateľné bývanie sa dá dosiahnuť tým, že projekty a stavby budú centrálne vysúťažené. Stavby budú typizované, montovateľné, obmedzené zastavanou plochou, s minimálnym vnútorným vybavením. Máme asi 700 až 1000 lokalít s Rómami v SVS, kde žije asi  300 – 350 tis. Rómov. Ak by sme predpokladali, že priemerná rodina má 10 členov, tak na vyriešenie problému bývania bude potrebné postaviť minimálne 30 -35 tisíc typizovaných bytov, alebo domov. Ak by sme tento problém chceli vyriešiť za 10 rokov, je potrebné postaviť ročne aspoň 3-4 tisíc stavieb. Pri takom ročnom objeme typizovaných bytov, alebo domov sa už dá získať poriadna zľava a nízka cena.

Pre  Rómov z SVS je potrebné, aby ich bývanie bolo prísne individuálne. Je životne nutné, obmedziť spoločné priestory na minimum, prípadne na nulu. Rómovia z SVS do panelákov a bytoviek nepatria. Z dôvodu vysokého podielu vnútorných, ale aj vonkajších spoločných priestorov v tomto type bývania. Je potrebné stavať domy a byty pre nich tak, aby v podstate neexistovali spoločné – teda ničie priestory. Vonkajšie priestory musia byť prísne rozčlenené tak, aby okolie bytu, alebo domu bolo jasne vymedzené a pridelené konkrétnemu bytu, alebo domu, konkrétnemu nájomníkovi, konkrétnej rodine. Jedine tak sa bude dať určiť, kto sa snaží vo svojom okolí udržiavať čistotu a poriadok a teda patrí do vyššej kategórie bývania a kto je prasa a je potrebné s ním viac pracovať, alebo patrí do nižšej kategórie bývania. Som presvedčený, že medzi Rómami v SVS je veľa takých, ktorým vadí bodrel a špina v osadách, v panelákoch, bytovkách a ich okolí. Verím, že mnohí z nich, by si dokázali udržať vo svojich bytoch a na svojom priestore čistotu a poriadok.

3/ Pomoc štátu s výkupom pozemkov a vypracovaním projektov pre Euro fondy:

Po definovaní bývania pre najchudobnejšie vrstvy a po vypracovaní vzorových projektov a ekonomických prepočtov musí štát pomôcť mestám a obciam s výkupom pozemkov pod súčasnými rómskymi osadami a obytnými domami. Problém bývania Rómov z SVS sa dá elegantne riešiť z peňazí Európskej únie, tak, že naše obce a mestá ešte na tom môžu dobre zarábať.  Európska únia má na riešenie rómskeho problému finančné zdroje a aj ochotu tieto finančné zdroje poskytnúť. Podmienka poskytnutia je, aby sa stavalo zmysluplné bývanie a na vysporiadaných pozemkoch. Mestá a obce však nemajú na to vlastné zdroje, preto v tejto oblasti potrebujú pomoc štátu (záruky, pôžičky, úvery, dotácie, odborná pomoc s projektmi,…), inak sa nepohnú ďalej. Vykúpené pozemky musia ostať vo vlastníctve obcí a miest, prípadne štátu. Súčasnú prax, že obce sa snažia vykúpené pozemky predať  Rómom, ktorí na nich majú nelegálne postavené svoje chatrče, považujem za veľmi zlú a nebezpečnú.

4/ Výstavba nových lokalít, alebo prestavba súčasných osád a lokalít:

Na základe vzorových stavebných projektov a ekonomických prepočtov a na základe vysporiadaných pozemkov, obce a mestá vypracujú projekty na získanie peňazí z Euro fondov (za aktívnej pomoci štátu). Myslím si, že každá obec, alebo mesto si vie veľmi dobre spočítať, koľko takých domov a bytov pre chudobných by potrebovali postaviť, aby vo svojom katastri definitívne vyriešili tento problém. Európska únia má dostatočné zdroje a ochotu riešiť rómsku problematiku, preto sa domnievam, že získanie peňazí z EU, je a bude reálne.

Po získaní peňazí z Euro fondov, obec, alebo mesto vypíše súťaž pre stavebné firmy na zhotovenie – postavenie novej lokality, alebo prestavbu starej osady podľa projektu. Súčasné romantické predstavy o tom, ako obec, či mesto dodá materiál a Rómovia  odpracujú na stavbe určité hodiny a tak získajú svoje bývanie, považujem za naivné a diskriminačné voči majorite. Nové lokality nech postavia normálne miestne stavebné firmy a Rómovia, ak majú záujem robiť a zarábať peniaze, môžu sa u nich riadne zamestnať. Je potrebné držať sa zásady, že Rómovia zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev nemôžu dostať nič zadarmo. Ani bývanie, ani energie. Pokiaľ dostanú niečo zadarmo, je to jasná diskriminácia slušných občanov. A upevnenie rómskeho presvedčenia, že oni sú tí ublížení a že povinnosťou štátu a obce je postarať o nich a všetko im dať zadarmo. Preto pozemky a novopostavené bývanie pre chudobných Rómov musí ostať vo vlastníctve obce, alebo mesta. Nové nájomné zmluvy budú zabezpečovať inkasovanie nájmu zo sociálnych dávok a zároveň, rýchle vysťahovanie nájomníka z nájmu a presťahovanie do horšej kategórie, pokiaľ by neplatil nájom, ničil obecný majetok, prípadne inak nedodržiaval podmienky nájmu. Posledná forma bývania pre totálne neprispôsobivých občanov, by bola hrozba ubytovne  a bývania v režimovej ubytovni Existenčného minima s tým, že deti by v tomto prípade, boli odobraté svojim rodičom. Nesmeli by dlhodobo žiť v podmienkach Existenčného minima.

Obec (mesto) postaví bývanie pre Rómov z fondov EU a bude inkasovať nájom od nájomníkov. Do obecnej, alebo mestskej pokladne. Z inkasovaného nájmu bude obec splácať pôžičky od bánk, alebo štátu, ktoré boli potrebné na výkup pozemkov pod bývanie pre Rómov z SVS, ako aj náklady na odvoz odpadu a udržiavanie poriadku v novo postavenej lokalite. Na zber odpadov a udržiavanie čistoty by obce a mestá využívali hlavne pracovníkov v Sociálnom pracovnom pomere. To znamená, občanov, ktorí sú bez riadneho pracovného pomeru a chcú od štátu poberať sociálne dávky. (o Sociálnom pracovnom pomere som písal v kapitole 2 – Sociálny systém).

Po postavení nového bývania pre Rómov je nutné a potrebné zlikvidovať starú osadu, alebo sídlisko, aby nemohlo byť obývané novými prišelcami.

5/ Je potrebné vytvoriť Stavebnú políciu:

Súčasné problémy v oblasti nelegálneho bývania, čiernych stavieb (nielen rómskych), sú tak veľké, že pokiaľ chceme hovoriť o právnom štáte, je zo strany štátu potrebný razantný postup. Na odstraňovanie problémov a stíhanie páchateľov v oblasti bývania je potrebné a nutné vytvoriť represívnu zložku štátu – Stavebnú políciu. Stavebná polícia by bola súčasťou štátnej polície, tak ako je jej súčasťou dopravná polícia, kriminálna polícia a iné zložky. Problémy s bývaním a čiernymi stavbami nemožno nechať na obce, mestá, alebo obyčajných štátnych úradníkov. Sú tak závažné a životne dôležité, že je skutočne nutná vysoká autorita, ktorá v tejto veci bude pôsobiť. A tou je polícia, ako represívny orgán štátu so svojimi právomocami, silou, schopnosťou zjednať nápravu a stíhať páchateľov. Nemožno sa v tejto veci spoliehať na to, že obce a mestá si tieto problémy dokážu riešiť sami. Starostovia a poslanci sú miestni občania volení na určité obdobie a poprepletaní rôznymi vzťahmi. Je naivné domnievať sa, že sa všetci dokážu vysporiadať s tak konfliktnými situáciami, ako je napríklad vysťahovanie neprispôsobivých občanov, likvidácia čiernych stavieb nielen Rómov, ale aj rôznych agresívnych a bohorovných podnikateľov, alebo mafiánov. Povinnosťou občanov, obce, mesta, či stavebného úradu by bolo monitorovať stav vo svojom katastri a regióne a dávať podnety na stavebnú políciu. Povinnosťou stavebnej polície by bolo preverovať  podnety od občanov, obcí, miest a stavebných úradov . Na základe týchto preverených podnetov, v súlade so zákonmi tohto štátu zjednať nápravu. Stavebná polícia by disponovala širokým spektrom právomocí, akými môže disponovať len polícia. Od napomenutia a vyrubenia pokút, až po nariadenie a zabezpečenie likvidácie čiernych stavieb, ako aj zadržanie  majiteľov čiernych stavieb.

Nová stavebná polícia by od svojho vzniku začala razantne riešiť otázku likvidácie čiernych stavieb. Na súčasných 700-1000 lokalít, kde býva približne 300 -350 tisíc Rómov v Sociálne Vylúčených Spoločenstvách, je potrebné udeliť dočasnú  výnimku. Pokiaľ obce nenaštartujú výstavbu bývania pre chudobných. Odhadujem, že táto výnimka by platila asi 5 až 15 rokov. Každý rok by sa táto výnimka prehodnocovala, každý rok by sa zmenšoval počet lokalít s výnimkou. Záviselo by na schopností vedenia miest a obcí a najmä peňazí. Ako rýchlo by dokázali naštartovať a postaviť bývanie pre najchudobnejších. Stavebná polícia by sa medzitým sústredila na ostatné lokality a jej hlavným cieľom by bola likvidácia ostatných čiernych stavieb,  zabránenie rozširovaniu súčasných rómskych osád a vzniku nových rómskych lokalít. Tak, ako by pribúdali novo postavené lokality s novým bývaním pre chudobných Rómov, tam by stavebná polícia okamžite zabezpečila likvidáciu starých osád, rekultiváciu územia a odovzdanie pozemkov vlastníkovi. Následne, dohliadala by nad tým, aby už v danej oblasti žiadne nepovolené chatrče stavby a osady nevznikali.

PS:

EÚ má každý rok k dispozícii 26,5 miliardy eur na rómske projekty, no v roku 2010 z nich členské štáty využili len 30 percent.

ZHRNUTIE kapitoly 3/ Bývanie:

Navrhované opatrenia:

1/ Definovať – čo je  bývanie pre najchudobnejších.

Navrhujem definovať 4 Kategórie bývania pre chudobných: A, B, C a D

A – najlepšia kategória, D – najhoršia kategória ( režimová ubytovňa existenčného minima).

2/ Vytvoriť vzorové projekty (stavebné a finančné) na bývanie pre najchudobnejších.

Aby sa zabránilo zneužívaniu a plytvaniu s peniazmi určených na výstavbu bývania pre najchudobnejších, navrhujem vytvoriť katalóg typizovaných bytov a domov pre najchudobnejších. Pokiaľ by sa obec, alebo mesto chcelo uchádzať o štátnu pomoc, alebo Euro fondy, muselo by využívať katalóg stavieb a dodržať pomery výstavby bývania pre chudobných – kategórie A až D.

3/ Pomoc štátu mestám a obciam s výkupom pozemkov a vypracovaním projektov pre Euro fondy:

Mestá a obce nemajú dostatok zdrojov, aby pripravili vysporiadané pozemky na novú výstavbu a Euro projekty na získanie peňazí z Euro fondov. Pokiaľ sa majú veci začať riešiť, v tomto bode je potrebná aktívna pomoc štátu

4/ Výstavba nových lokalít, alebo prestavba súčasných osád a lokalít:

Stavať nové bývanie pre najchudobnejších z Euro fondov. Výstavbu by previedli miestne stavebné firmy na základe vyhlásenej súťaže. Postavené bývanie musí ostať majetkom obce, alebo mesta. Išlo by výlučne o nájomné byty, alebo domy. Rómovia by platili nájom a energie na základe nájomných zmlúv, ktoré musia umožňovať automatické splácanie nájmu zo sociálnych dávok. Peniaze z vybraného nájmu a pracovníkov v Sociálnom pracovnom pomere, by obce a mestá využívali na likvidáciu odpadkov a udržiavanie poriadku v novej lokalite.

5/ Je potrebné vytvoriť stavebnú políciu:

Problém spolunažívania a nelegálnych chatrčí, domov a osád je tak závažný, že je nutné vytvoriť represívnu zložku – Stavebnú políciu. Nie je vhodné nechať problémy s čiernymi stavbami a vynucovaním práva v tejto oblasti na pleciach samosprávy. Likvidácia čiernych stavieb a presadenie zákonného stavu, by bola postupná. V prvej etape by bola na 700-1000 súčasných lokalít SVS vyhlásená výnimka. Stavebná polícia by sa sústredila na ostatné čierne stavby, na zabránenie vzniku nových lokalít a rozširovanie súčasných. Až v druhej etape, tak ako by sa stavali nové lokality s bývaním pre chudobných, Stavebná polícia by postupne likvidovala staré lokality, na ktoré bola udelená výnimka.