tunaj

Rómska problematika -5- Vzdelávanie

Dôvod, prečo treba riešiť vzdelávanie Rómov zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev (SVS),  je jednoduchý. Nevzdelanosť – a to najmä sociálna nevzdelanosť a zaostalosť je jednou z hlavných príčin ich konfliktov s majoritou, izolovanosťou, neschopnosťou študovať a doštudovať, ako aj ich vysokej, takmer 100%-nej nezamestnanosti. A takmer 100%-ná  nezamestnanosť Rómov z SVS nás ROČNE stojí miliardy EUR.

Väčšina Rómov z SVS nepozná spoločenské normy chovania. Ich spôsob jednania a správania sprevádzajú také javy ako sú: hlučnosť, drzosť, vulgárnosť, agresivita, zlá hygiena, šírenie špiny, opíjanie, fetovanie, krádeže, kašľanie na povinnosti,… Toto ich spoločenské správanie, tieto negatívne vzorce chovania ich izolujú od okolitého sveta viac, ako nedostatky v školských a profesijných vedomostiach. Majoritné obyvateľstvo ich neznáša, nenávidí, a cíti sa ohrozené, hlavne pre ich spôsob komunikácie a správanie. Niektorí naivní romantici povedia, že Rómovia sú temperamentní a že to je prejav ich temperamentu a rómskej kultúry. Môj názor je taký, že naivní romantici si mýlia pojmy: nevychovanosť a kultúra. Ja považujem hlučnosť, drzosť, vulgárnosť, agresivitu, špinu, smrad a iné podobné radosti, za prejav nevychovanosti. Pod pojmom rómska kultúra si predstavujem rómsku hudbu, piesne, tance, jazyk, rozprávky, tradičný spôsob obliekania. A takúto kultúru uchovávajú, rozvíjajú a približujú širokej verejnosti najmä vzdelaní Rómovia, žijúci medzi majoritou, znalí spoločenských noriem správania. Títo Rómovia sa tešia potom aj spoločenskej popularite a vážnosti. Na obranu Rómov z SVS treba uviesť, že sa nemali a nemajú kde a ako naučiť spoločenským pravidlám a slušnosti. Tieto pravidlá sa človek naučí hlavne tým, že už od ranného detstva nevedome, ako aj vedome preberá rovnaké vzorce správania, aké vidí vo svojom okolí. To znamená – od svojich rodičov, súrodencov, kamarátov a blízkeho okolia.

Ak teda nejaké dieťa vyrastá v sociálne zaostalom prostredí, je isté, že to dieťa bude tiež sociálne zaostalé. Bez ohľadu na to, či je inteligentné, alebo mentálne retardované, bez ohľadu na to, či je biele, alebo čierne.

Vzdelávanie Rómov z SVS, by som rozdelil na dve časti:

1/ Vzdelávanie dospelých

2/ Vzdelávanie detí a mládeže

1/  VZDELÁVANIE DOSPELÝCH  Z  SVS:

Nerobím si ilúzie o tom, že by sme nejako dramaticky dokázali zvýšiť vzdelanostnú úroveň súčasnej dospelej populácie v Sociálne Vylúčených Spoločenstvách (SVS). Starého psa novým kúskom nenaučíš – hovorí jedno múdre slovenské príslovie. Napriek tomu, stojí za to, usilovať sa o zvýšenie, najmä sociálnej vzdelanosti dospelej populácie v SVS.

Navrhujem:

1–A/  Povinná účasť dlhodobo nezamestnaných na pravidelných – každo týždenných krátkych školeniach.

Každý dlhodobo nezamestnaný a poberateľ sociálnych dávok, by bol povinný odpracovať pre obec/mesto napríklad 20 hodín týždenne. Z toho, 4 hodiny by bola povinná účasť na pravidelných pondelkových, alebo utorkových školeniach a 16 hodín (2×8 hodín) by bola práca. Tieto školenia by boli povinné, účasť kontrolovaná. Školenie by začínalo v obci napríklad o ôsmej ráno a trvali by do dvanástej. V prípade veľkého počtu dlhodobo nezamestnaných v obci, boli by nezamestnaní rozdelení do viacerých skupín. Napríklad zvlášť muži, zvlášť ženy. Jeden týždeň by jedna skupina mala školenie v pondelok a druhá skupina v utorok, ďalší týždeň by sa vystriedali. Školenie by malo dve časti. V prvej časti školenia, by bola odprednášaná a precvičená určitá téma, podľa centrálnych vzdelávacích osnov. V druhej časti povinného školenia by bol priestor pre predstaviteľov obcí a miest, riešiť si informačné a organizačné otázky spojené s prácou pre obec/mesto na daný týždeň. Účasť na takomto školení by mala vplyv na výšku sociálnych dávok a na nabitie E-pay karty na daný týždeň.

Témy školení by boli vypracované centrálne, spracovala by ich skupina pedagógov, psychológov a rôznych iných odborníkov z oblasti zdravotníctva, sociálnej výchovy, rodičovskej výchovy, drogovej a alkoholovej závislosti, ekonomiky, kriminality,…Na týchto školeniach by boli preberané témy ako je:  spolužitie s majoritou, príčiny vzájomnej nenávisti, čo je rasizmus, segregácia, hľadanie ciest k slušnému spolužitiu, zdravotná výchova, hygiena, rodičovské povinnosti, povinnosti detí a mládeže, zostavovanie rodinného rozpočtu, úžera, kriminalita,…  Na prednášanie týchto tém, by v každej obci a meste boli vybraní lektori, čo by mohli byť pracovníci komunitných centier, alebo pracovník obecného, či mestského úradu, učitelia na dôchodku, pracovníci a dobrovoľníci z mimovládnych organizácií, prípadne iní, schopní záujemcovia,…Títo lektori by z centrály dostali koncom týždňa poštou, alebo E-mailom text prednášky a štúdijné materiály, ktoré majú prednášať na ďalší týždeň. Cez víkend by sa na tie prednášky doma pripravili a potom odprednášali. Platení by boli na dohodu – podľa počtu odprednášaných hodín.

Význam týchto školení by bol v tom, že dlhodobo nezamestnaným by vznikli povinnosti. Povinnosť ráno vstať a ísť na určitú hodinu na školenie, lebo inak by mu hrozilo krátenie sociálnych dávok. Na týchto prednáškach by si zvyšovali najmä sociálne vzdelanie. Zároveň, obmedzili by sme tak trochu čiernu prácu a aktivizovali by sme ľudí k aktívnejšiemu hľadaniu si legálnej práce.

1-B/  Získanie vodičského preukazu podmieniť ukončeným úplným základným vzdelaním. Vodičský preukaz dnes potrebuje takmer každý. Aj mnoho Rómov z SVS. Súčasná premávka na komunikáciách je pomerne náročná. Vyžaduje znalosť a dodržovanie mnohých predpisov. Požiadavka – ukončená základná škola, ako nevyhnutná podmienka získania vodičského preukazu, zvýši motiváciu študovať, mať dokončenú aspoň základnú školu. Ak niekto bude chcieť vodičský preukaz  a nemá ukončené základné vzdelanie, nech si vo večerných kurzoch doštuduje základnú školu.

2/  VZDELÁVANIE DETÍ A MLADEŽE Z SVS:

Do prvého ročníka základnej školy vstupuje každý rok približne 55 tisíc detí, pričom rómske deti  dnes tvoria asi 9 až 10 % podiel z ročníka. Keď zohľadníme fakt, že menšiu časť z nich tvoria rómske deti z integrovaných rodín, môžeme pokojne počítať, že do školy, každý rok nastupuje približne 4-5 tisíc detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Sociálne vylúčených spoločenstiev dnes máme približne 700, najmä na vidieku Bansko-Bystrického, Košického a Prešovského kraja. Aj keď základnú školu začne navštevovať 100% rómskych detí,  približne tretina rómskych žiakov ju nedokončí a skončí v 16 rokoch na úrade práce. Ďalšia tretina síce základnú školu dokončí, ale rovnako skončia na úrade práce.. Asi len 10 % z rómskych žiakov dokončí strednú školu. Aj tí, čo dokončia strednú školu majú veľmi malú šancu získať prácu. Výsledný efekt je žalostný. Máme takmer 100%-nú nezamestnanosť Rómov v SVS a mladí nezamestnaní Rómovia s ukončeným základným, ale najmä stredoškolským vzdelaním, sa stávajú vo svojich komunitách predmetom posmechu: „ Načo si  študoval, aj tak prácu nezoženieš.“ Vedie to len ku sklamaniu, k demotivácii študovať a snažiť sa o niečo. Nepoznám horší, menej efektívny systém, ako dnešný systém vzdelávania rómskej mládeže z SVS. Stojí nás ročne milióny a desiatky miliónov EUR a výsledný efekt je nulový.

Aby sme túto skutočnosť zmenili, navrhujem tieto opatrenia:

2-1/ Zvýhodniť rodiny stredoškolských študentov:

Náš sociálny systém umožňuje po ukončení povinnej školskej dochádzky (v 16-tich rokoch), prihlásiť sa na Úrad práce. Mali by sme to zrušiť. Až od 18-tich rokov, by sa mladý človek mohol registrovať na Úrade práce a žiadať o sociálne dávky.  Treba prehodnotiť náš sociálny systém tak, že mať študenta, ktorý študuje  v 16-tich rokoch na strednej škole, je pre rodinu finančne výhodnejšie, ako mať 16 ročného bez školskej dochádzky. Napríklad, predĺžiť poberanie rodinných prídavkov automaticky do 18-tich rokov dieťaťa. Do 16-teho roku dieťaťa nech sú rodinné prídavky pre všetkých rovnaké. Od 16 do 18-teho roku dieťaťa, nech rodičia poberajú vyššie rodinné prídavky na študenta, ktorý študuje na strednej škole, ako na dieťa, čo už neštuduje a je od 16-tich rokov mimo školy a nepracuje. Zvýšime tak motiváciu študovať.

Najideálnejšie riešenie by bolo predĺžiť povinnú školskú dochádzku do 18-tich rokov, ale vzhľadom na finančnú náročnosť a organizačné problémy, som skeptický, či sa niečo také podarí zrealizovať.

2-2/ Diferencovať výšku sociálnych dávok a dávok v hmotnej núdzi podľa vzdelania:

Bolo by veľmi vhodné, aspoň minimálne diferencovať sociálne dávky a dávky v hmotnej núdzi podľa vzdelania. Kto nemá ukončené ani základné vzdelanie, mal by dostať menej, ako ten, čo má ukončenú základnú školu, alebo ten, čo ukončil aj strednú školu. Značne sa tak  u Rómov v SVS zvýši motivácia študovať.

2-3/  Materské škôlky, nulté ročníky,…

Myslím si, že existuje široká zhoda na tom, že treba budovať komunitné centrá a v nich materské škôlky pre rómske deti z SVS, treba zaviesť nulté ročníky pri základných školách, potrebujeme vyšší počet rómskych asistentov do škôl, vyšší počet terénnych pracovníkov. Tieto aktivity sú jasné a potrebné a preto sa nebudem viac s nimi zaoberať.

2-4/  Internátne školy pre deti a mládež zo sociálne slabého prostredia:

Najväčšie rozpory v oblasti vzdelávania rómskych detí z SVS sú v tom, či sú potrebné internátne školy, alebo nie. Podľa môjho názoru internátne školy sú nevyhnutné. Preto sa tejto otázke budem podrobnejšie venovať, rozoberiem argumenty za, ako aj argumenty proti.

Aby bolo jasno, akú internátnu školu mám na mysli, stručne popíšem jej fungovanie:

Škola internátneho typu pre deti zo sociálne najslabších vrstiev (z SVS, detských domovov,…), by fungovala tak, že by bola DOBROVOĽNÁ a poskytovala by dieťaťu úplne všetko. V nedeľu poobede by školský autobus pozvážal deti z osád, detských domovov, na internát, kde po príjazde by sa umyli, prezliekli by sa do školských oblečení a spokojne tam strávili celý týždeň. Ráno by vstali, umyli sa, upratali si postele, naraňajkovali, a išli na vyučovanie. Doobeda by sa učili v škole, pravidelne by sa stravovali, poobede by mali záujmové krúžky, športovali, ako aj mali povinnú prípravu na ďalší deň. Večer by zaľahli každý do svoje postele, boli by sýte, v čistote, poriadku, v teple. V piatok poobede by sa prezliekli do svojich civilných šiat a zase by ich školský autobus zaviezol domov, k ich rodičom – na víkend. Všetko oblečenie – od trenírok a ponožiek až po kabát by mali školské, rovnako všetky učebné pomôcky. Ich rodičov by táto škola, nestála ani jedno euro, ani jeden cent. Do školy by nastupovali 9 až 10 ročné deti. Nie staršie. To znamená, táto internátna škola by začínala štvrtou triedou základnej školy. Do vyšších ročníkov internátnej školy by nebolo možné zvonku vstupovať. Len od začiatku – od štvrtej triedy základnej školy, len 9 – 10 ročné deti.  Z toho dôvodu by internátna škola vznikala a rozrastala sa pomerne pomaly. Učebné osnovy by boli pre internátne školy špeciálne upravené tak, aby v prvom roku a druhom roku umožnili doučiť deti slovenčine, hygienickým návykom, aby si doplnili vedomostné medzery a v ďalších rokoch dobehli  a nabehli na štandardnú úroveň lepšej základnej školy. Na škole by deti prichádzali do kontaktu so vzdelanými bielymi, ale aj rómskymi pedagógmi a zamestnancami internátnej školy, ktorí by pre nich vytvárali prostredie, motivujúce k učeniu, slušnému správaniu, k trpezlivosti, k prekonávaniu lenivosti, k vytrvalosti. Bolo by ideálne, keby v takejto škole bol personál zložený z 50% bielych a 50% rómskych pedagógov a zamestnancov. Škola by tiež pripravovala deti na spolužitie s majoritou. Tak, aby keď sa na stredných školách stretnú s bielymi spolužiakmi, vedeli, aké negatívne javy sa môžu vyskytnúť (nedôvera, rasizmus, šikanovanie, drogy,…). Aby vedeli týmto javom pokojne čeliť. Po skončení deviatej triedy základnej školy, by internátna škola zabezpečovala pobyt a štúdium dieťaťa na strednej škole. Deti by síce naďalej bývali na internátnej škole, ale navštevovali by stredné školy, ktoré by sa nachádzali v danom meste a v blízkom okolí. Doobeda by navštevovali strednú školu v meste, poobede by mali program (športové aktivity, práca, štúdium) zas na internátnej škole. Internátna škola by takto zabezpečila získať deťom zo sociálne slabého a zaostalého prostredia základné a stredné vzdelanie. Po skončení strednej školy by z nich boli, alebo kvalifikovaní pracovníci, alebo by boli schopní študovať aj ďalej na vysokých školách a univerzitách. Internátna škola by bola nápomocná mladému absolventovi strednej školy aj pri najťažšom kroku. Prechodu zo školy do pracovného pomeru a nájdenia si prvého samostatného bývania na nejakej komerčnej ubytovni v meste. Na internátnej škole by fungovalo malé oddelenie, ktoré úlohou by bolo umiestňovanie absolventov stredoškolského štúdia na pracovnom trhu v danom meste a blízkom okolí. Na základe znalostí svojich absolventov, miestneho pracovného trhu a kontaktov školy s podnikateľským a zamestnávateľským sektorom, poskytovala by internátna škola referencie na svojich absolventov pre budúcich zamestnávateľov. Aby nemali strach a nedôveru týchto absolventov prijať do zamestnania. Bolo by len na absolventovi školy, či danú ponuku využije a prijme, alebo si nájde niečo na vlastnú päsť, alebo sa vráti domov k rodine. Internátna škola by mala niekoľko jasných, merateľných kritérií úspešnosti, alebo neúspešnosti. Najdôležitejšie kritérium by bolo percento úspešnosti umiestnenia absolventov na pracovný trh po skončení stredoškolského štúdia a počet študentov pokračujúcich v štúdiu na vysokých školách a univerzitách. Som presvedčený, že internátne školy takéhoto typu by vykazovali vysokú úspešnosť. Internátne školy, aby boli úspešné, musia vznikať a vyrastať v oblastiach, kde je dostatok pracovných príležitostí, alebo v oblastiach, kde predpokladáme, že o 10 až 15 rokov bude dostatok práce a dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile. To znamená, najprv pri krajských mestách, neskôr pri ďalších okresných mestách. Nemá význam, aby vznikali v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Na vybudovanie týchto škôl by sa mohli využiť nepotrebné vládne,  krajské, alebo mestské objekty a budovy. Mnohé mestá a kraje zlučujú základné školy, stredné školy, uvažujú o zbavení sa nepotrebných škôl. Napríklad, ako ideálny objekt na založenie prvej takejto školy, by mohol byť areál Detského mestečka pri Trenčíne. Je tam základná škola pre 600 žiakov, ubytovanie, športoviská, zanedbané pozemky a sady. Detské mestečko bol kedysi dávno moderný detský domov pre asi 300 detí. Síce drahý, ale úspešný. Dnes je ešte drahší a o úspešnosti sa dá silne polemizovať.

Zakladateľom takých škôl by mal byť v prvom rade štát. Vidím však tiež veľký priestor pre registrované cirkvi na Slovensku, ktoré už majú skúsenosti s rómskou problematikou ako aj s prevádzkovaním cirkevných škôl. Na financovanie internátnych škôl pre deti z SVS, by sa mali jednoznačne využiť peniaze určené na rómsku problematiku, fondy EU, ako aj peniaze od sponzorov, ochotných sa na financovaní týchto škôl podieľať. Tak, ako je napríklad financované Gándhí Gymnázium v maďarskom Pésci. Je to internátna škola, pre rómske deti, ktorá umožňuje získať až stredoškolské vzdelanie. Jej absolventi sú schopní pokračovať aj na štúdiách na univerzitách. Gándhí Gymnázium je financované vládou, nadáciami, EU fondami ako aj súkromnými sponzormi.

VÝHODY internátnych škôl:

1/ Intenzívna, celodenná pedagogická práca s deťmi.

2/ Prítomnosť kvalitných a kvalifikovaných pedagógov, či už bielych, alebo rómskych. Mnoho starostov obcí a miest potvrdí, aký veľký problém, je získať kvalitných učiteľov, ochotných učiť Rómov v odľahlých oblastiach. Internátne školy v krajských a okresných mestách tento problém mať nebudú.

3/ Motivačné prostredie na vzdelávanie, boj s lenivosťou, pestovanie pracovitosti, usilovnosti, pestovanie trpezlivosti, vytrvalosti, samostatnosti. V osadách nemajú deti pozitívnu motiváciu, pozitívne príklady. Vychováva ich ulica, detské gangy, vidia svojich rodičov a blízkych bez práce, povaľovať sa, sexovať, chlastať, fetovať, kradnúť,… Nemajú sa kde pripravovať do školy a hlavne, nikto to od nich nevyžaduje, nikto ich nenúti do učenia. Vzdelanie, nie je pre ich rodičov prioritou.

4/ Zážitková forma sociálneho vzdelávania. Deti budú žiť tak, ako žije väčšina detí majority. Budú žiť v čistom a upravenom prostredí, budú sýte, vedené k slušnému správaniu, samostatnosti, vzdelávaniu, poriadku. Svet bielych nebude pre nich neznámy a nepriateľský. Budú mať jedinečnú možnosť porovnávať dva svety a vybrať si, ako chcú v budúcnosti žiť.

5/ Lepšie možnosti pre športové a kultúrne talenty. Medzi rómskou mládežou je veľa šikovných a nadaných detí. V krajských a okresných mestách sú lepšie možnosti, aby svojim talentom a šikovnosťou zaujali a mohli ho ďalej rozvíjať v rôznych športových kluboch, alebo kultúrnych súboroch. (hudobných, tanečných, speváckych,…)

6/ Lepšie možnosti získať prácu a bývanie po ukončení strednej školy. Internátne školy budú v krajských a okresných mestách, kde je dostatok práce. Škola uľahčí vstup do zamestnania formou kontaktov s podnikateľskou sférou, aktívnym hľadaním práce pre svojich absolventov, ako aj poskytovaním referencií.

7/ Jednoduché a merateľné kritéria úspešnosti internátnej školy a efektívnosti vynaložených prostriedkov

NEVÝHODA Internátnej školy:

Rozbeh internátnej školy bude trvať dlho. Aby internátne školy úspešne fungovali, musia vznikať pomaly, postupne. Do školy musia nastupovať deti len vo veku 9 až 10 rokov. Nie staršie. To znamená, deti by nastupovali do štvrtej triedy základnej školy a skončili by ukončením strednej školy. Bude teda trvať 9 až 10 rokov, pokiaľ internátne školy začnú produkovať prvých absolventov.

NÁMIETKY voči internátnym školám:

1/  Vytváranie internátnych škôl pre rómske deti a snaha oddeľovať deti od spôsobu života, ktorý momentálne žijú v osadách, je diskriminačným konaním a je útokom na spôsob života Rómov. Spôsobia devastáciu rodín,  prirodzených sociálnych väzieb. Zbavujú rodičov ich práv a povinností.

Priznám sa, že námietke o diskriminácii nerozumiem. Čo je diskriminačné? Že rodič dobrovoľne  pošle svoje dieťa do internátnej školy? Je diskriminačné, že to dieťa bude čisté, sýte, bude mať svoju posteľ a bude vzdelané? Ak má niekto výhrady typu, že internátne školy sú útokom na súčasný spôsob života Rómov v SVS, mne to signalizuje, že v podstate tento človek súhlasí so súčasným spôsobom života Rómov v SVS a že nevidí na tom nič zlé. Pokiaľ to tvrdia nejaké mimovládky, tak nechápem, načo čerpajú peniaze od štátu na riešenie rómskej problematiky, keď sa im súčasný spôsob života Rómov pozdáva a snažia sa ho ochraňovať.

Áno, internátne školy sú útokom, voči súčasnému spôsobu života Rómov. Je to útok voči nevzdelanosti, chudobe, špine, agresivite, alkoholizmu, úžere a iným radostiam, ktoré v súčasnom spôsobe života u Rómov veselo kvitnú. Devastácia rodín a sociálnych väzieb – čo konkrétne bude zdevastované? Veď tie deti budú každý víkend a každé prázdniny doma. Rodičovské práva a povinnosti – má dnes niekto pocit, že Rómovia v SVS si plnia svoje rodičovské povinnosti? Ak by si ich plnili a milovali svoje deti tak, ako sa to niektorí romantici snažia podsúvať, nebolo by toľko útekov mladých rómskych mamičiek z pôrodníc od novo narodených detí, nebolo by v detských domovoch 85% detí rómskeho pôvodu, nebehali by po osadách deti s holými zadkami počas mrazu a zimy, nemali by sme v osadách tak vysokú detskú úrazovosť a úmrtnosť. Ak by si Rómovia plnili svoje rodičovské povinnosti a milovali svoje deti, tak ich nútia do učenia, učili by ich slušnému správaniu, všímali by si ich a nedovolili by im predčasne sexovať, opíjať sa, fetovať,…

Považujem námietky o diskriminácii za choré. Takéto námietky voči internátnym školám môže vysloviť pravdepodobne len človek, ktorému súčasný stav v Sociálne Vylúčených Spoločenstvách vyhovuje, alebo tomu vôbec nerozumie.

2/ Za podobné internátne školy pre domorodcov sa ospravedlňovali vlády Austrálie, Kanady, Nového Zélandu. Vytvorili tak stratené generácie, ktoré nepatria ani medzi belošskú väčšinu, ani medzi domorodcov.

Vážna, často sa opakujúca námietka, ktorá stála za to, aby som si preveril, za čo sa to vlastne vlády Kanady a Austrálie ospravedlňovali. Podľa mojich skromných informácií, ktoré som získal, Kanada aj Austrália vytvorili v 19 storočí internátne školy na prevýchovu detí domorodcov. Tieto školy boli zrušené približne v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Čo na nich bolo zlé a drastické, bolo to, že deti do škôl neodchádzali dobrovoľne, so súhlasom rodičov, ale im tie deti jednoducho vzali na prevýchovu. Brali im už 4 ročné !!! deti. Tie boli v škole desať aj viac rokov !!! bez kontaktu s rodinou !!! Keď sa po desiatich a viac rokoch vrátili k rodinám, ani vlastná matka ich nepoznala, tak ako nepoznali oni nikoho. Šokujúce. Nečudujem sa, že za toto svinstvo sa musia vlády Austrálie a Kanady svojim domorodým obyvateľom ospravedlňovať. ALE, čo to má spoločné s dobrovoľnou internátnou školou, do ktorej by nastupovali 9 až 10 ročné deti, so súhlasom svojich rodičov a každý víkend a prázdniny by trávili so svojimi rodičmi a rodinami???

Myslím si, že ak niekto argumentuje proti súčasne navrhovaným internátnym školám kanadskými a austrálskymi povinnými školami z minulých storočí, tak mieša jablká s hruškami. Je to rovnako absurdná argumentácia proti internátnym školám, ako keď niekto bude útočiť proti letným detským táborom argumentom, že v minulom storočí existovali predsa koncentračné tábory, kde zabíjali deti aj dospelých. Nie je tábor ako tábor.  Internátna škola súčasného typu, nie je internátna škola austrálskeho, alebo kanadského typu minulého storočia.

3/  Internátne školy pre rómske deti zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev, alebo deti z chudobných pomerov, by prehĺbili segregačné praktiky a spôsobili by izoláciu detí, ktoré už dnes často navštevujú školy alebo triedy čisto rómske. Internátna škola ich nepripraví na život v multikultúrnom prostredí.

Súčasný vzdelávací systém pre deti a mládež máme zložený z rôznych typov škôl. Máme štandard, ktorý vyhovuje viac-menej asi 80-tim percentám žiakov. Potom máme špeciálne školy pre telesne a duševne postihnuté deti (zrakovo, alebo sluchovo postihnuté, alebo mentálne retardované). Máme aj reedukačné ústavy pre deti s poruchami správania. Postihnutým deťom  štandardná škola škola nevyhovuje. Preto tieto deti segregujeme (oddelíme) od štandardnej 80 %-nej masy žiakov a pripravujeme ich v špeciálnych školách, ktoré zohľadňujú ich hendikep a pripravia ich na život v spoločnosti. To znamená, časovo obmedzená segregácia – oddelenie takto postihnutých detí v špeciálnych školách, je užitočné na to, aby sa tie deti naučili žiť v spoločnosti. Asi len blázon by tvrdil, že sluchovo a zrakovo postihnuté deti treba pripravovať v štandardnej škole. Ja tvrdím, že rómske deti zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev sú tiež vážne postihnuté. Sú postihnuté sociálnym prostredím, v ktorom vyrastajú. Toto postihnutie je nebezpečné v tom, že aj inteligentné deti z tohto prostredia majú problémy zvládnuť štandardné tempo učenia, štandardné nároky a povinnosti kladené na žiakov. Čím viac je učivo náročnejšie a zvyšujú sa nároky na žiaka, na jeho prípravu doma, tým viac tieto deti zaostávajú a zlyhávajú. Nie je to kôli tomu, že by tie deti boli mentálne retardované. Vo väčšine prípadov ide  o sociálne zaostávanie. Preto potrebujeme internátne školy. Aby eliminovali účinky sociálneho prostredia, ktoré na žiaka negatívne pôsobí. Internátne školy sú chýbajúci prvok v našom školskom systéme. Práve kôli chýbajúcim internátnym školám, máme väčšinu rómskych detí z SVS, nesprávne segregované (oddelené) v špeciálnych triedach, alebo špeciálnych školách určených pre mentálne retardované deti. Mimovládne organizácie tento jav správne kritizujú, ale ponúkajú nesprávne riešenie. A tým je násilná, neprirodzená integrácia žiakov z majority a rómskych žiakov z SVS, v zmiešaných triedach. Mimovládky podceňujú sociálne prostredie, v ktorom rómske deti z SVS vyrastajú a ktoré má na rómske deti zničujúce účinky. Neúspechy rómskych detí vo vzdelávacom procese sa potom snažia zvaliť na nezáujem učiteľov, ich neschopnosť, na spoločenskú segregáciu, rasizmus rodičov bielych detí a rasizmus v spoločnosti. Internátne školy by síce dočasne segregovali rómske deti z SVS, ale pripravili by ich tak, aby sa na stredných školách plne vyrovnali bielej mládeži. Aj sociálnym vzdelaním aj školskými vedomosťami. Práve internátne školy sú tým nástrojom, ktorý pripraví rómsku mládež na život v multikultúrnom prostredí.

4/  To, čo sa chce dosiahnuť internátnymi školami, dá sa dosiahnuť na lokálnej úrovni kvalitnou podporou rôznych projektov v prostredí, kde deti žijú.

Áno, dá sa, ale v obmedzenom rozsahu. Chcem pripomenúť, že máme asi 700 lokalít, kde bývajú Rómovia zo Sociálne Vylúčených Spoločenstiev. Veľká väčšina týchto lokalít je na vidieku v Bansko-Bystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Ak chceme robiť kvalitné programy pre Rómov v SVS, tak v týchto odľahlých lokalitách bude potrebné mať množstvo kvalitných ľudí, schopných pracovať s rómskou komunitou. To bude prvý problém. Zoženieme ich ? Ďalší problém bude sociálne zaostalé prostredie, ktoré formuje rómske deti. Ak v tom negatívnom prostredí budú ostávať, množstvo vynaloženej práce sa minie účinkom. Dobré snahy budú značne neutralizované práve negatívnym prostredím. Napríklad: Asi ťažko sa nám podarí niekoho vyliečiť zo závislosti na alkohole, v prostredí krčmy štvrtej cenovej skupiny. Podstatne väčšiu nádej na vyliečenie má v prostredí protialkoholickej liečebne, bez alkoholu, v kruhu rovnako bojujúcich ľudí. Ak sa aj po liečení vráti naspäť do pôvodného prostredia – prostredia krčmy štvrtej cenovej skupiny, je vysoká pravdepodobnosť, že znovu prepadne alkoholu. Prostredie robí zázraky. Pozitívne, aj negatívne.

Takže, ak sa aj podarí zvýšiť počet žiakov, ktorí ukončia základnú a strednú školu, po skončení školy narazia na najväčšiu prekážku – možnosť sa zamestnať. Pripomínam, že väčšina Sociálne Vylúčených Spoločenstiev je v oblastiach, kde má problém zohnať si prácu aj vzdelaný, biely gadžo. Ak mladí Rómovia nebudú mať prácu, budú v osade na posmech a vynaložené úsilie vyjde nazmar. Odporcovia internátnych škôl a zástancovia integrovaného vzdelávania podceňujú niekoľko skutočností: A/ Rodina, u väčšiny Rómov v SVS, nie je výchovným prostredím, B/ Rodičia sa o deti nezaujímajú, deti vychováva ulica a detské gangy. C/ Prostredie v SVS je silne demotivujúce. D/ Máme príliš veľa lokalít s SVS, príliš veľa detí z SVS.

V súvislosti so vzdelávaním detí v prostredí v ktorom žijú, obávam sa toho, že určitým sústredeným úsilím sa podarí na niekoľkých miestach podchytiť a zvýšiť počet absolventov základných, alebo stredných škôl. Možno sa bude jednať o pár desiatok, alebo stoviek rómskych žiakov. To sa bude prezentovať ako úspech potvrdzujúci správnosť a bude sa zamlčovať, že ďalšie tisícky detí, ktoré sa rok čo rok rodia, vyrastajú tak ako doteraz.

Pri internátnych školách som presvedčený, že vzhľadom na ich umiestnenie v krajských a okresných mestách, celodennú intenzívnu prácu s deťmi, prítomnosť vysoko pozitívneho a motivujúceho prostredia a jedinečná možnosť porovnávať svet bielych a svet v osade, úspešnosť štúdia, ale aj zamestnania sa, bude vysoká. Ja osobne ju odhadujem na 80 až 90 %. Aby sme zvládli to množstvo detí, ktoré Rómovia v SVS ročne produkujú,  potrebujeme tak 20 maximálne 30 internátnych škôl. Myslím si, že zavádzanie kvalitných programov na lokálnej úrovni je potrebné, ale tieto programy nenahradia internátne školy.

5/  Internátne školy musia byť spoplatnené. Ak budú zadarmo, budeme podporovať pôrodnosť Rómov. Oni budú rodiť deti a štát im ich bude zadarmo vychovávať.

Rómky z SVS nerodia deti preto, že by si stavali dlhodobé plány a zvažovali do budúcna výchovu svojich detí. Deti rodia preto, lebo nemajú na antikoncepciu peniaze, nemajú peniaze ani na sterilizačný zákrok, spoliehajú sa na strýčka náhodu, že neotehotnejú. Keď už aj otehotnejú, nerobia si ťažkú hlavu, z budúcnosti. Veď sociálne dávky budú. Čo sa týka spoplatnenia internátnych škôl, je to nezmysel. V prípade, že by Rómovia za školu platili, deti by do školy nedali. Treba si uvedomiť, že vzdelanie nie je pre Rómov z SVS priorita. Je im ľahostajné a jedno, či ich deti majú vzdelanie. Aby sa predišlo takýmto námietkam a obavám, je predsa jednoduché zaviesť pravidlo, že zadarmo bude škola pre 3-4 deti jednej matky. V prípade vyššieho počtu detí, za ostatné deti by si rodičia museli doplácať. Ani v zahraničí, napríklad v Čechách, kde finančný žralok a najbohatší Čech Petr Kellner založil súkromnú internátnu školu, nepýta od detí zo sociálne najslabšej vrstvy školné. Rodičia detí zo sociálne najslabších pomerov, ako aj deti z detských domovov neplatia nič, rodičia detí zo stredných vrstiev platia redukovanú sumu a len bohatí rodičia zaplatia za svoje deti plné – vysoké školné.

6/  Internátne školy budú drahé a ekonomicky nerealizovateľné.

Áno, vytvorenie a prevádzka internátnych škôl pre deti z SVS nebude lacná záležitosť. Dnešný,  lacný systém nám produkuje nízku vzdelanosť a takmer 100% nezamestnanosť Rómov z SVS. Vyplácané sociálne dávky, strata daní a odvodov z tejto nepracujúcej masy ľudí, nás následne stoja miliardy EUR ročne.

Skúsil som spočítať, o koľko by sa zvýšili náklady na vzdelávanie detí z SVS, ak by sme ich vzdelávali v internátnych školách, kde by každú nedeľu večer docestovali a každý piatok poobede by sa zas vrátili domov:

Zvýšené náklady oproti dnešným by tvorili: náklady na dopravu týchto detí do školy a domov, náklady na ubytovanie, celodenná strava, zvýšený počet pedagógov a asistentov na celodennú prácu s deťmi, náklady na školské oblečenie.

Pomohol som si s cenníkmi autobusových spoločností, ktoré ponúkajú školám prepravu, keď na konci školského roku idú deti do školy v prírode. Rovnako, náklady na ubytovanie, celodenné stravovanie a zvýšený pedagogický dozor som odvodil z cenníkov organizácii, ktoré ponúkajú pobyt v škole v prírode, ako aj animátorov, ktorí sa starajú deťom o program v poobedňajších a večerných hodinách.

Podľa veľmi solídneho a najdrahšieho cenníka, 5-dňový pobyt s celodennou stravou, s animátormi vyjde každé dieťa na 98 EUR. V tejto sume je už aj DPH, ako aj zisk. Preto  počítam, že náklady na ubytovanie, celodennú stravu a ľudí, starajúcich sa o zamestnanie detí v poobedňajších a večerných hodinách sú približne 80 EUR bez DPH. Doprava detí, podľa cenníkov vyjde na 400 EUR autobusom pre 50 detí na cestu tam a späť na približne 100 km vzdialenosť. Na jedno dieťa je to 8 EUR. Z toho mi vychádza, že náklady na jedno dieťa vychádzajú bez nákladov na ošatenie na 80+8=88 EUR na týždeň. Na školský rok (10 mesiacov x 4 týždne) to bude 88 EUR x 40 týždňov = 3520 EUR. Náklady na školské ošatenie som odhadol na 200 EUR ročne na každé dieťa. To znamená, ročné, zvýšené náklady na 1 dieťa budú 3520 EUR + 200 EUR = 3720 EUR. Pokojne to môžeme zaokrúhliť smerom hore, lebo aj počas školských prázdnin, určité náklady v internátnej škole budú nabiehať. Takže, po zaokrúhlení, môžeme počítať, že ročné zvýšené náklady na jedného žiaka budú približne 4 000 EUR. Pokiaľ budeme mať internátnu školu, do ktorej každý rok vstupuje 100 detí a tak isto, každý rok z nej vystupuje 100 absolventov, tak na škole budeme mať neustále 1000 detí. ( 4 až 9 ročník základnej školy + 4 ročníky strednej školy).

Zvýšené náklady na internátnu školu, ktorá ročne produkuje 100 absolventov budú približne 4 milióny EUR/rok.

Je to strašná suma, ak nevidíme ďalej. Títo absolventi školy, ak sa zamestnajú, začnú vo forme daní a odvodov vracať štátu to, čo bolo do nich navyše investované. Dnes vieme, že priemerný zamestnanec zaplatí štátu na daniach a odvodoch asi 5200 EUR/rok. Zároveň, nie je potrebné týmto absolventom vyplácať sociálne dávky a dávky v hmotnej núdzi. V reálnom živote, bude táto suma nižšia, lebo nebudú hneď zarábať priemerné platy a časť môže pracovať na živnosť. Preto si myslím, že pokojne môžeme kalkulovať s tým, že zamestnaný absolvent  školy vráti spoločnosti za jeden rok práce určite 5000 EUR, vo forme daní, odvodov a ušetrených sociálnych dávok. Jednoduchým výpočtom zistíme, že potrebujeme 800 pracujúcich absolventov, aby ročne štátu vracali 4 milióny EUR, teda sumu, ktorá tvorí zvýšené ročné náklady internátnej školy. Keďže internátna škola vyprodukuje 100 absolventov ročne, v teoretickej – 100 % úspešnosti sa po 8-mich rokoch vyrovnajú zvýšené náklady s príjmami. V ďalších rokoch budú príjmy z daní a odvodov od absolventov prevažovať nad zvýšenými nákladmi školy a spoločnosti sa začnú vracať aj investované zdroje. Nie len zvýšené náklady. Reálna – pesimistická varianta bude asi na úrovni 50 %. To znamená, že po škole bude pracovať len 50% absolventov tejto školy. (časť detí nedoštuduje, časť dievčat sa vydá, časť absolventov sa rozpŕchne za robotou do zahraničia,…). Potom sa doba návratnosti posunie na dvojnásobok – na 16 rokov. Aj v tomto prípade, je to ekonomicky zaujímavé a určite lepšie, ako dnešný „lacný“ systém s nekonečnou návratnosťou.

Pokiaľ na rozbeh internátnych škôl využijeme zdroje zo štátneho rozpočtu, peniaze z EU, ako aj súkromných sponzorov, ochotných sa podieľať na financovaní týchto škôl, tak projekt týchto internátnych škôl, nie je nereálny. Tiež si treba uvedomiť, že internátne školy aby fungovali, musia sa rozrastať pomaly, postupne. Budú tam vstupovať len 9 až 10 ročné deti, takže náklady budú len postupne narastať.

Na základe týchto skutočností námietku o tom, že internátne školy sú ekonomicky nerealizovateľné, musím odmietnuť.

V prípade vzdelávania rómskych detí z SVS plne platí stará, známa múdrosť, že:

Nie sme tak bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci.

BUDÚCNOSŤ internátnych škôl:

Rád by som zdôraznil, že internátne školy, nie sú alternatívou voči komunitným centrám, materským škôlkam pre rómske deti, nultým ročníkom na základnej škole, rómskym asistentom, alebo terénnym pracovníkom. Jedno dopĺňa druhé. Ja vidím budúcnosť komunitných centier v pomoci a príprave detí v predškolskom veku a najmä v rozbehnutí pracovných príležitostí pre Rómov v SVS. Dnes je čas, kedy by sme mali za peniaze EU vybudovať a rozbehnúť činnosť komunitných centier. Postupne by mali prejsť na samofinancovanie z hospodárskej činnosti, ktorú rozbehnú. Zisky z hospodárskej činnosti by potom slúžili na rozvoj komunitných centier a zlepšovanie životných podmienok Rómov v SVS. Internátne školy, ak by hneď začali vznikať, budú sa rozrastať pomaly, takže náklady na ich rozbeh sa budú zvyšovať pomaly. Preto ostane dostatok času a zdrojov na vybudovanie a rozbeh komunitných centier. Som presvedčený, že internátne školy, po niekoľkých rokoch prevádzky a preukázaní prvých pozitívnych výsledkov budú sa postupne transformovať na školy s vyššou úrovňou vzdelávania. Tak, ako sa to udialo v Anglicku, keď z pôvodne internátnych škôl pre siroty, postupne vznikli elitné internátne školy, ktoré dnes pripravujú deti už od siedmich rokov a absolventi týchto internátnych škôl majú vydláždenú cestu na najlepšie anglické univerzity.

NA ZÁVER si dovolím citovať zo správy českej Národnej Ekonomickej Rady Vlády (NERV), v ktorej sedia renomovaní odborníci a pripravujú odborné podklady a odporúčania pre vládu Českej republiky. V kapitole o vzdelaní, správa upozorňuje, že:

„Kvalita života spoločnosti je viac ovplyvňovaná vzdelaním jej najmenej vzdelanej vrstvy, než úrovňou vzdelania elít.“ Toľko citát, s ktorým absolútne súhlasím.

PS:

Slovensko je na chvoste vzdelávania v EU. Ako jediný v EU, dávame na vzdelávanie menej ako 4% HDP.  Pritom, naši politici sa zaprisahávajú tým, že vzdelanie je u nás prioritou.

EÚ má každý rok k dispozícii 26,5 miliardy eur na rómske projekty, no v roku 2010 z nich členské štáty využili len 30 percent.

ZHRNUTIE kapitoly -5- Vzdelávanie:

1/  VZDELÁVANIE DOSPELÝCH  Z  SVS:

1–A/ Povinná účasť dlhodobo nezamestnaných na pravidelných – každo týždenných krátkych školeniach.

1-B/ Získanie vodičského preukazu podmieniť ukončeným úplným základným vzdelaním.

2/  VZDELÁVANIE DETÍ A MLADEŽE Z SVS:

2-1/ Finančne zvýhodniť rodiny študentov. Do 16-teho roku dieťaťa nech sú rodinné prídavky pre všetkých rovnaké, od 16 do 18-teho roku nech na študenta, čo študuje na strednej škole, rodičia poberajú vyššie prídavky, ako na dieťa, čo už neštuduje.

2-2/ Diferencovať výšku sociálnych dávok a dávok v hmotnej núdzi podľa vzdelania:

2-3/ Treba materské škôlky pre rómske deti z SVS, treba zaviesť nulté ročníky pri základných školách, potrebujeme vyšší počet rómskych asistentov do škôl, vyšší počet terénnych pracovníkov.

2-4/ Budovať Internátne školy pre sociálne postihnuté deti, ktoré sú chýbajúci prvok v našom vzdelávacom systéme. Internátne školy budú dobrovoľné, bezplatné pre najchudobnejšie vrstvy, nastupovali by tam 9-10 ročné deti, víkendy by trávili u rodičov, mali by vytvorené podmienky na to, aby vyštudovali aj základnú, aj strednú školu Financovanie riešiť najmä z peňazí EU, zo štátneho rozpočtu a sponzorov.