tunaj

Výhrady k druhému dôchodkovému pilieru a návrh optimálneho dôchodkového systému

Jednou zo základných ľudských potrieb je existencia pocitu spravodlivosti. Čo je a čo nie je spravodlivé v prípade dôchodkového zabezpečenia?

Podľa mňa, staroba nie je žiadna neočakávaná a nepredvídateľná udalosť. Každý, kto má v hlave čo i len malú štipku rozumu vie, že raz zostarne a že sa na túto očakávanú udalosť treba pripraviť. Preto si myslím, že v prípade dôchodkového zabezpečenia je najspravodlivejší zásluhový systém: Ako si kto ustelie, tak bude aj spať – hovorí jedno múdre slovenské príslovie. Alebo – ako si počas aktívneho života našetríš, tak sa na dôchodku budeš mať. Za najmenej spravodlivý systém, v prípade dôchodkového zabezpečenia, považujem solidárny systém. Žiadnemu poctivo pracujúcemu človeku by sa nepáčilo, že ak celý život poctivo pracuje, poctivo platí odvody a dane, na staré kolená mal by mať rovnaký dôchodok, ako povaľač, ktorý celý život nepracoval, alebo darebák, ktorý síce pracoval, ale zatajoval svoje príjmy a neplatil dane a odvody. Reálny život však prináša rôzne situácie a sú potrebné kompromisy. Preto v dôchodkovom zabezpečení musí ísť o kompromis medzi zásluhovosťou a solidaritou, pričom zásluhovosť musí výrazne prevyšovať solidaritu, ktorá by mala byť obmedzená len na nevyhnutné minimum. Iba v takom prípade môžeme hovoriť o spravodlivom dôchodkovom systéme.

ŠTYRI  VÝHRADY k súčasnému systému a k navrhovaným zmenám:

1/ Zásluhovosť v prvom pilieri:

Môže sa to zdať ako paradox, že v úvode horlím za zásluhovosť a hneď prvá moja výhrada je proti zásluhovosti. Som proti zásluhovosti v štátnom – priebežnom – prvom pilieri. Som proti tomu, aby sa politici a štátny úradníci pasovali do pozície sudcov, posudzovali a rozhodovali o našich zásluhách a o tom, kto a aký dôchodok si zaslúži. Od prvého – štátneho piliera, od štátnych úradníkov a politikov očakávam, že zabezpečia nevyhnutnú mieru solidarity. Nič viac, nič menej. Dôvod je jednoduchý. Ak by sme pripustili myšlienku, že: Ak je legitímne, aby štát posudzoval zásluhovosť v oblasti dôchodkového zabezpečenia a vyplácal dôchodky podľa zásluh, podľa toho, kto platí aké dane a odvody, tak je plne legitímne, to isté vyžadovať od štátu aj v iných oblastiach. Napríklad, ak platím vysoké dane a odvody, chcem aby som za svoje zásluhy jazdil po lepších cestách, ako jazdia ostatní vodiči. Nech štát vybuduje lepšie cesty pre vodičov, ktorí platia vysoké dane a odvody! Chcem za svoje zásluhy lepšiu zdravotnú starostlivosť, nech štát vybuduje lepšie nemocnice pre bohatých, ktorí platia vysoké dane a odvody! Chcem za svoje vysoké odvody a dane lepšiu policajnú ochranu, chcem, aby moje deti chodili do lepšej školy, mali lepších učiteľov ako ostatní, chcem, chcem, chcem,…Je to reálne? Preto si myslím, že štát by sa do zásluhovosti nemal v žiadnej oblasti púšťať. Štát, podľa môjho názoru, by sa mal starať o nevyhnutnú mieru solidarity a zásluhovosť prenechať iným. V dôchodkovom systéme sa o zásluhovosť postarajú občania sami – sporením v druhom pilieri na svoj vlastný účet. To je tá najlepšia a najspravodlivejšia zásluhovosť.

2/ Povinný vstup mladých ľudí od 18 rokov do druhého piliera:

Často sa vedú horúce debaty o tom, či má byť vstup do druhého piliera povinný, alebo dobrovoľný. Ak by sme pripustili myšlienku, že sporenie v druhom pilieri by malo byť dobrovoľné, koľko občanov by si reálne začalo šetriť na svoj dôchodok? Podľa rôznych prieskumov by to bolo 10 maximálne 20% občanov. Aj to tých rozumnejších, s vyšším vzdelaním a lepšími príjmami. Teda takých, ktorí sa o seba dokážu postarať aj bez štátneho zabezpečenia. A čo ostatní? Ostali by v priebežnom – prvom pilieri, ktorý je mimochodom – povinný. Dnes každý, priemerne vzdelaný človek v tejto spoločnosti vie, že priebežný, prvý pilier je vzhľadom na demografický vývoj neudržateľný. Dnes pripadajú na jedného dôchodcu  takmer štyria ľudia v produktívnom veku. O pätnásť rokov sa na Slovensku počet dôchodcov zvýši približne o 40% a ľudí v produktívnom veku ubudne. Na jedného dôchodcu budú robiť približne iba dvaja pracujúci. Čo potom? Na odvodoch by sme potom museli odvádzať minimálne polovicu výplaty. Ktorý blázon by pracoval za takých podmienok? Súčasný priebežný dôchodkový systém mi pripomína štátnu pyramídovú hru. Otázka nie v tom, či sa zrúti, ale kedy sa zrúti. Z demografického vývoja a neudržateľnosti prvého, priebežného piliera je zrejmé, že je potrebné povinne si sporiť v druhom pilieri na svoj vlastný účet a neočakávať od štátu zázraky. Preto súhlasím s povinným sporením v druhom pilieri. S čím ale zásadne nesúhlasím je vek, od ktorého navrhuje súčasné ministerstvo práce povinné sporenie v druhom pilieri. Podľa informácií z tlače, je to vek od 18-tich rokov. A proti tomu mám výhrady. Dôvody sú minimálne dva:

A/ Mladí ľudia v tomto veku, nemajú, v drvivej väčšine prípadov, potrebu sa zaoberať dôchodkom. Sú mladí, plní elánu, energie, cítia sa byť nesmrteľní, staroba a dôchodok sú pojmy akoby z inej planéty. Mladí ľudia sa zaoberajú hľadaním partnerov, hľadaním práce, cestovaním, budovaním kariéry, zakladajú si rodiny, riešia svoje bývanie. Preto by nemali byť ešte v tomto veku obťažovaní starosťami spojenými s výberom DSS, výberom fondov a dôchodkovým sporením. Len pre tých najuvedomelejších, mala by existovať možnosť dobrovoľne sporiť si na dôchodok, pokiaľ ich to zaujíma.

B/ Povinné sporenie od 18-tich rokov vysoko zaťaží verejné financie.

Nemôžem si pomôcť, ale za touto snahou vidím viac záujmy a lobing dôchodkových správcovských spoločností, ako zdravý rozum. Podľa môjho názoru, sporenie v druhom pilieri by malo byť dobrovoľné od 18 do 30 rokov a až od dosiahnutia veku 30 rokov by sa malo stať povinné. Bol by to aj menší nápor na verejné financie.

3/ Sloboda voľby – KDE si sporiť

Najvážnejší nedostatok súčasného dôchodkového systému je to, že neexistuje sloboda výberu – KDE si sporiť. Jediný výber, ktorý dnes existuje je ten, že si môžete vybrať sporenie u súkromnej DSS-ky, alebo u súkromnej DSS-ky.

V normálnej, zdravej spoločnosti sa však nerodia len pravicovo orientovaní voliči, ktorí preferujú súkromné systémy pred štátnymi. V normálnej spoločnosti sa rodia aj občania s ľavicovými názormi, pre ktorých je pojem súkromné – podozrivé a pojem štátne vzbudzuje dôveru a pocit istoty. V normálnej spoločnosti je približne 30-40% voličov orientovaných naľavo od stredu, 30-40%  napravo od stredu a približne 20-30% kolíše v strede. Ak dnešný druhý pilier je postavený výlučne na súkromných spoločnostiach, tak 30-40%  ľavicovo orientovaných obyvateľov tohto štátu, nebude mať k nemu dôveru. Pokiaľ by sporenie v druhom pilieri malo byť dobrovoľné, čo považujem za nesprávne, potom by bolo všetko v poriadku. Pravičiar by nemal problém šetriť si u súkromných DSS a ľavičiar by mal na výber – šetriť si u súkromných DSS, alebo si nešetriť. Ak však hovoríme o povinnom sporení v druhom pilieri, čo považujem za správne, tak potom je nutné brať ohľad aj na ľavicovo orientovaných občanov, ktorí inklinujú k štátnej ochrane. Je potrebné rešpektovať ich názory a vytvoriť pre nich aj štátnu DSS-ku, aby sa tak vytvorila možnosť voľby – KDE si chcem sporiť. Ak nemám dôveru k súkromným spoločnostiam, začnem si šetriť u štátnej DSS-ky. Ak nemám dôveru k štátnym inštitúciam, začnem si sporiť u súkromnej DSS-ky. Práve na prístupe a naťahovačkách o druhý pilier vidieť jasne úroveň a vyspelosť našich politikov. Ľavicových, ale aj pravicových. V minulosti pravicový politici umožnili vznik druhého piliera, čo je chvályhodné. Vôbec však nebrali do úvahy názory a postoje ľavicovo orientovaných občanov, u ktorých súkromné DSS-ky nevzbudzovali dôveru. S ideologickými klapkami na očiach – hurá – všetkých treba nahnať sporiť si do súkromných spoločností. Po nich nastúpila ľavicovo orientovaná vláda a predviedla to isté, len v červenom. Hurá – všetkých treba vyhnať zo súkromného a nahnať naspäť do štátneho. A keď to nešlo priamočiaro, skúšalo sa to cez upravovanie podmienok, akože v záujme sporiteľa. Dnešná vláda, podľa toho čo čítam v tlači a počúvam v správach sa bude správať obdobne. Bezohľadne bude naháňať sporiteľov povinne od 18 rokov do súkromných košiarov. Neochota súčasnej pravicovej koalície zaoberať sa opravou druhého piliera tak, aby vyhovoval čo najširšej vrstve v spoločnosti, ma neprekvapuje. Medzi nimi je dostatok pravicových fanatikov, pre ktorých pojem – štátne – je niečo zlé. Ich ideologické poučky sú pre nich viac, ako zdravý rozum. Nečudujem sa ani súkromným DSS-kám, ktoré sú proti vytvoreniu štátnej DSS. Nikto predsa nebude podporovať vznik novej konkurencie na svojom piesočku. Z čoho som však prekvapený, je postoj strany Smer, ktorá si hovorí ľavicová strana.  Od tejto strany by som očakával jasný ťah na to, aby vznikla aj štátna DSS. To by som považoval za rozumný postoj a zreteľnú ochranu záujmov ľavicovo orientovaných voličov. Som skeptický k tomu, či sa štátna DSS-ka vytvorí. Strana Smer pravdepodobne v tejto otázke nevie čo chce, alebo asi usiluje o nastavenie parametrov (dobrovoľnosť, garancie, poplatky…) v druhom pilieri tak, aby sporenie v druhom pilieri neprinášalo pre sporiteľov požadovaný efekt a tak sa otvorila možnosť likvidácie tohto systému a zoštátnenie úspor sporiteľov. Preto ju asi otázka vytvorenia štátnej DSS-ky nezaujíma. Pravicová koalícia je zas tak zaslepená svojimi ideologickými poučkami, že nie je schopná v tejto otázke normálne uvažovať a vidieť problematiku aj očami jej ne-voličov.

4/ Trestnoprávna ochrana úspor v druhom dôchodkovom pilieri

Moja výhrada smeruje k tomu, že sa prímajú opatrenia, aby dôchodkové správcovské spoločnosti zodpovedne narábali s úsporami svojich klientov, ale nie je zabezpečená trestnoprávna ochrana týchto úspor proti politikom, ktorí by mohli mať v budúcnosti chuť siahnuť na tieto peniaze a zoštátniť ich. Tak, ako sa to stalo v Maďarsku. Úspory v druhom dôchodkovom pilieri sa dajú zoštátniť dvomi spôsobmi: Alebo politici tento systém brutálne zrušia a peniaze prevedú do rozpočtu sociálnej poisťovne a štátu, alebo rafinovanejší a elegantnejší spôsob je ten, že nastavia podmienky sporenia tak nevýhodne, že sporitelia sami a dobrovoľne ukončia sporenie. Preto si myslím, že by sa mal prijať zákon na ochranu úspor v druhom dôchodkovom pilieri, ktorý by postihoval tento úmysel politikov. Mal by znieť v tom zmysle tak, že: Každý minister vlády, každý poslanec parlamentu, ktorý bude hlasovať vo vláde, alebo v parlamente za zrušenie druhého piliera, alebo za také zásahy do podmienok sporenia, ktoré vyvolajú hromadný odchod sporiteľov a rušenie vkladov, mal by byt potrestaný a odsúdený na doživotie a zhabanie majetku. Za úmyselné poškodenie sporiteľov a spôsobenie škody mimoriadne veľkého rozsahu.

Prijatie takéhoto zákona by zvýšilo istotu, že na úspory v druhom dôchodkovom pilieri v budúcnosti nesiahne žiadny politik.

Takže, ako by mal vyzerať optimálny dôchodkový systém, ktorý by bol prijateľný pre ľavičiarov, ako aj pravičiarov?

NÁVRH  OPTIMÁLNEHO  dôchodkového systému:

Mal by zabezpečiť vyplácanie základného dôchodku z dvoch zdrojov. (Prvý pilier povinný – solidárny + druhý pilier povinný – zásluhový).

Prvý pilier povinný – solidárny – z neho by štát každému občanovi garantoval a vyplácal   ROVNAKÝ, solidárny dôchodok (životné minimum), po dosiahnutí veku 65 rokov. Každému občanovi, bez ohľadu na jeho zdravotný stav  a minulosť. Bez ohľadu na to, v akej výške platil povinné odvody do prvého piliera. Bol by to prejav solidarity spoločnosti s každým občanom tohto štátu.

Druhý pilier povinný – zásluhový: Tento zásluhový pilier by bolo sporenie každého občana na svoj vlastný účet. Ako si našetríš, tak sa na staré kolená budeš mať. Pre občanov od 18 rokov do 30 rokov by bol dobrovoľný a pre občanov starších ako 30 rokov až do veku 65 rokov – povinný.

Mladý človek by mal mať možnosť (nie povinnosť), od svojich 18-tich rokov, začať si dobrovoľne šetriť v druhom dôchodkovom pilieri. Pokiaľ je tak uvedomelý a považuje to za potrebné a užitočné. Od svojich 18-tich rokov až do dosiahnutia svojho 30-teho roku by mohol kedykoľvek do druhého piliera vstúpiť, vystúpiť z neho, prípadne pozastaviť svoje sporenie. Po dosiahnutí 30-teho roku života by malo dôjsť k zásadnej zmene. Dobrovoľný systém by sa zmenil na systém povinný. Pre každého občana, ktorý dosiahne vek 30 rokov, dôchodkové sporenie v druhom pilieri, by sa stalo povinné. Väčšina mladých ľudí má v tomto veku už dostatok rozumu na to,  aby začali chápať širšie súvislosti, zaoberali sa aj vzdialenejšou budúcnosťou, teda aj problémom zabezpečenia sa na starobu. Zároveň, je to najvyšší čas na to, aby mali reálnu nádej, že si počas nasledujúcich 30-tich až 35-tich rokov sporenia, našetria na slušný dôchodok. Pretože systém by sa stal od 30-ky povinný pre všetkých (aj ľavičiarov, aj pravičiarov), musí existovať možnosť voľby, KDE si chcem sporiť. Či u súkromných DSS, alebo pod ochranou štátu (štátna DSS). Rovnako, ako aj u súkromných DSS, tak aj u štátnej DSS, musí existovať rovnaký výber a možnosť voľby garantovaných, alebo negarantovaných fondov. Všetky DSS-ky (aj štátna, aj súkromné) by pracovali za rovnakých podmienok.(výška maximálnych poplatkov, ako aj rovnaké povinnosti v informovaní svojich klientov a zverejňovanie informácií).

Čerpanie peňazí z prvého, ale aj z druhého piliera by bolo možné až po dosiahnutí veku 65 rokov. Skoršie čerpanie peňazí z druhého piliera (najskôr od veku 60 rokov) by bolo možné vtedy, ak by dotyčná osoba mala v druhom pilieri našetrené toľko, že by jej to vyšlo na mesačný dôchodok MINIMÁLNE vo výške životného minima.

Výhody takto nastaveného prvého a druhého piliera dôchodkového zabezpečenia:

–          Zabezpečil by potrebnú a nevyhnutnú solidaritu s každým občanom tohto štátu. (1.pilier)

–          Zabezpečil by výraznú a spravodlivú zásluhovosť do dôchodku. (2. pilier)

–          Obmedzil by politické zasahovanie do výšky dôchodku. Politici by rozhodovali len o výške      životného minima v spoločnosti. Nie o celkovej výške dôchodkov.

–          Povinné sporenie v druhom pilieri by bolo až od veku 30 rokov.

–          Menší nápor na verejné financie oproti navrhovanému povinnému sporeniu od 18-tich rokov

–          Možnosť slobodného výberu pre každého občana – KDE si chcem sporiť: či pod ochranou štátu –  v štátnej DSS, alebo u súkromných DSS.

–          Zvýšená konkurencia medzi DSS-kami. (na trh by vstúpila štátna DSS)

–          Prirodzená kryštalizácia dôchodkového systému v budúcnosti: Občania by sami rozhodovali kde si chcú a budú sporiť a teda, či na trhu ostanú v budúcnosti len súkromné DSS-ky, alebo len štátna DSS-ka, ale ostane zmiešaný systém (aj štátna, aj súkromné DSS-ky)